Bola raz jedna malá princezná, ktorá sa volala Lila. Žila v krásnom zámku so svojím otcom, kráľom Leonom, a svojou matkou, kráľovnou Lenou. Lila bola veľmi šťastná a milovaná, ale mala jeden problém: nemohla spať. Každú noc sa prebúdzala zo zlých snov a plačúc utekala do postele svojich rodičov. Kráľ a kráľovná sa snažili ukludniť ju a povedať jej, že sny sú len sny a že sa jej nič zlé nestane. Ale Lila sa stále bála a nevedela si pomôcť.
Jedného dňa prišiel do zámku starý mudrc, ktorý bol známy svojou múdrosťou a mágiami. Kráľ ho požiadal o radu, ako pomôcť svojej dcére. Mudrc si vypočul ich príbeh a povedal: „Viem, čo potrebuje vaša princezná. Potrebuje nájsť svojho ochranného anjela. On jej pomôže prekonať strach zo snov a dať jej pokojný spánok.“ Kráľ sa spýtal: „A kde nájde svojho ochranného anjela?“ Mudrc odpovedal: „V záhrade za zámkom je tajný vchod do sveta snov. Tam musí ísť vaša princezná a hľadať svojho anjela. Ale musí byť opatrná, lebo svet snov je plný nebezpečenstiev a zlých bytostí. Musí ísť sama a bez strachu.“
Kráľ bol trochu znepokojený týmto návrhom, ale veril mudrcovi a rozhodol sa poslúchnuť ho. Povedal Lilii o jej úlohe a povzbudil ju, aby bola silná a odvážna. Lila bola zvedavá na svet snov, ale aj trochu vystrašená. Pýtala sa: „A čo ak sa mi niečo stane? Ako sa vrátim späť?“ Kráľ jej dal na krk náhrdelník s veľkým rubínom, ktorý bol rodinnou relikviou. Povedal jej: „Tento rubín ti pomôže nájsť cestu späť. Stačí si ho priložiť k srdcu a povedať: ‚Chcem sa vrátiť domov.‘ Ale musíš to urobiť predtým, ako zapadne slnko, inak zostaneš v svete snov navždy.„
Lila si vzala náhrdelník a pobozkala svojich rodičov na rozlúčku. Potom išla do záhrady za zámkom a našla tajný vchod do sveta snov. Bola to malá diera v stene, ktorou sa musela preplaziť. Keď prešla na druhú stranu, ocitla sa v úplne inom svete. Všetko bolo farebné a neobyčajné. Videla kvety, ktoré spievali piesne, motýle, ktoré hovorili rôznymi jazykmi, oblaky, ktoré menili tvary podľa jej mysle. Lila bola ohromená týmto divným miestom a zabudla na svoj strach.
Začala prechádzať po svete snov a hľadať svojho ochranného anjela. Po chvíli stretla malého draka, ktorý dýchal oheň. Lila sa ho bála, ale drak bol priateľský a povedal jej: „Ahoj, ja som Dario. Som tvoj sprievodca v tomto svete. Chceš si so mnou zahrať?“ Lila súhlasila a začali sa hrať na honičku. Dario ju viedol cez rôzne miesta a ukazoval jej zaujímavé veci. Lila sa veľmi zabavovala a smiala sa.
Po nejakom čase ju Dario zaviedol do tmavého lesa, kde bolo chladno a ticho. Lila sa cítila nervózna a spýtala sa: „Kde sme? Prečo sme tu?“ Dario odpovedal: „Tu je miesto, kde žijú tvoje sny… aj tie zlé.“ Lila sa zhrozila a chcela utiecť, ale Dario ju chytil za ruku a povedal: „Neboj sa, ja som tu s tebou. Musíš čeliť svojim strachom, ak chceš nájsť svojho ochranného anjela.“ Lila sa pozrela na neho so slzami v očiach a povedala: „Ale ja sa bojím! Čo ak ma niečo zraní?“ Dario ju objal a povedal: „Nič ti nemôže ublížiť, ak veríš v seba a vo svoju silu. Ja ti pomôžem.„
Potom ju pustil a ukázal jej cestu do hlbiny lesa. Tam videla veľkú jaskyňu, z ktorej počula strašné zvuky. Dario povedal: „Tam je tvoj najväčší strach. Musíš ísť tam a poraziť ho.“ Lila sa triasla od strachu a povedala: „Nie! To nemôžem! Je to príliš desivé!“ Dario povedal: „Musíš! Je to jediný spôsob, ako nájsť svojho ochranného anjela. On ťa čaká za tvojím strachom.“ Lila si pomyslela na svojho anjela a na to, ako by bola šťastná, keby ho stretla. Zobrala si odvahu a povedala: „Dobre… skúsim to.„
Vzala si náhrdelník s rubínom do ruky a išla do jaskyne. Tam videla obrovského pavúka s ostrými zubami a červenými očami. Bol to ten istý pavúk, ktorý ju prenasledoval vo svojich snoch. Pavúk ju uvidel a začal na ňu útočiť so sykom. Lila vykríkla od hrôzy a chcela utiecť späť k Dariovi, ale ten ju povzbudzoval: „Nevzdaj sa! Bojuj! Ty to dokážeš!“ Lila si spomenula na jeho slová o jej sile a veriace v seba. Zdvihla ruku s rubínom nad hlavu a rubín pavúka porazil.
Princezná Lila si uvedomila svoju silu a začala si veriť omnoho viac. Po porazení pavúka objavila svojho anjela a vrátila sa plná sily do svojho sveta. Odteraz už vedela, že sny sú len sny a nemusí sa už báť chodiť späť. Kráľostvo bolo znova pokojné.
