Ako Jožko našiel čarovný strom

Bol raz jeden chlapec, ktorý sa volal Jožko. Žil v dedine s rodičmi a súrodencami. Bol to veľmi zvedavý a dobrodružný chlapec, ktorý rád objavoval nové veci. Ale mal aj jedno veľké tajomstvo: vedel rozprávať so stromami.

Jožko totiž veľmi miloval stromy. Myslel si, že sú to najmúdrejšie a najstaršie bytosti na svete. Chcel sa naučiť všetko, čo vedia a čo si pamätajú. Túžil sa spriateliť so všetkými stromami, ktoré rástli v jeho okolí. Za cieľ si dal nájsť ten najčarovnejší strom, ktorý by mu dokonca splnil jeho priania.

Ale Jožko nemohol hovoriť so stromami pred nikým iným. Jeho rodičia mu to zakázali. Hovorili mu, že je to nebezpečné keby ho niekto iný uvidel. Hovorili mu, že ľudia by ho považovali za blázna alebo priam až čarodejníka. Tvrdili mu tiež, že by tým mohol uraziť stromy, ak by prezradil ich tajomstvá.

Jožko bol smutný a nechápal, prečo mu jeho rodičia nedovolia hovoriť so stromami. Nevedel, že je to kvôli ich starostlivosti a strachu. Myslel si, že je to kvôli ich nechápavosti.

A tak sa stalo, že Jožko sa každý deň utajoval pred svetom a hľadal stromy. Chodil do lesa, na lúky a do záhrady. Pozeral sa na stromy, ktoré videl na svojej ceste. Počúval ich tajomný šepot, cítil ich nádych, dotýkal sa ich kôry. Rozprával sa s nimi o rôznych veciach: o počasí, o zvieratách, o ľuďoch. A túžil po tom, aby našiel ten najčarovnejší strom.

Jedného dňa sa stalo niečo, čo mu dalo príležitosť splniť si svoje tajomstvo. Našiel zvláštny a čarovný strom na vrchu kopca. Bol to veľký a starý dub, ktorý bol plný zelene a života. Mal veľké a široké konáre, ktoré tvorili prírodnú strechu nad jeho kmeňom.

Jožko bol prekvapený. Myslel si, že tento strom je ten najčarovnejší strom, ktorý hľadal. Bol presvedčený, že tento strom vie všetko, čo chce vedieť a že tento strom mu splní všetko, čo si bude priať.

A tak sa rozhodol, že sa priblíži k čarovnému stromu a začne sa ním rozprávať. Pozdravil ho slušne a predstavil sa mu. Povedal mu, že je jeho obdivovateľom a potom sa ho spýtal na tri veci: ako sa volá, ako dlho žije a aké má schopnosti.

Čarovný strom mu odpovedal láskavo a múdro. Povedal mu, že sa volá Dubo a že je strážcom lesa. Vraj žije už tisíc rokov a že pamätá na všetko, čo sa stalo v jeho okolí. Tvrdil mu tiež, že má schopnosť splniť jedno prianie každému, kto s ním bude hovoriť.

Jožko bol dojatý. Povedal Dubovi, že je veľmi rád, že ho stretol a že je veľmi vďačný za jeho ochotu a štedrosť. A potom sa ho spýtal na jednu vec: či by mu teda mohol splniť jeho prianie.

Dubo povedal, že áno, ale za jednu podmienku: že Jožko musí byť úprimný a čestný vo svojom prianí. Povedal mu, že ak bude klamať alebo podvádzať, jeho prianie sa nevyplní. A povedal mu tiež, že ak bude spravodlivý, jeho prianie sa vyplní.

Jožko súhlasil s podmienkou a povedal Dubovi svoje prianie. Jeho prianie bolo, že si praje mať psa, ktorý by bol aj jeho najlepším priateľom. Rozprával mu, že chce mať psa s ktorým by sa mohol hrať, rozprávať či dokonca učiť. Takého psa, ktorý by ho miloval a ktorý by bol jeho spoločníkom a radosťou nakaždý deň.

Dubo pochválil Jožka za takéto pekné prianie. „Je to veľmi pekné a šľachetné prianie, ktoré si zaslúži byť splnené“.

Dubo použil svoju magickú moc na splnenie Jožkovho priania. Z jedného zo svojich žaluďov vytvoril malého a roztomilého psíka, ktorý bol biely a huňatý. Dal mu meno Fík a povedal mu, aby bol Jožkovým priateľom. Potom dal Fíka Jožkovi do náručia a pozdravil ich.

Jožko bol šťastný a aj Dubo bol šťastný. Jožko mal svojho vysnívaného psíka. Odvtedy boli všetci traja najlepšími priateľmi.

Ako sa vám páčila rozprávka?

Hodnotenie: 5 / 5. Počet hlasovaní 7

Zatiaľ žiadne hlasy! Buďte prvý, kto ohodnotí