Raz bola jedna dedina, ktorá sa volala Lúčka. V tej dedine žil roľník Maťko so svojou ženou a tromi deťmi. Maťko bol veľmi pracovitý a šikovný. Pestoval na svojej zemi obilie, zemiaky, mrkvu a inú zeleninu. Mal aj kravu, ovcu, kozu a sliepky. Jeho rodina bola šťastná a spokojná.
Jedného dňa sa však stalo niečo strašné. Z hor prišiel obrovský drak, ktorý začal pustošiť dedinu. Zapálil domy, zničil úrodu a uniesol niekoľko ľudí a zvierat. Ľudia boli v panike a nevedeli, čo robiť. Volali na pomoc svojho kráľa, ale ten sa neozval.
Maťko sa rozhodol, že musí niečo podniknúť. Vzal si svoju sekeru, svoj luk a šípy a vybral sa do hôr za drakom. Cestou stretol mnoho nebezpečenstiev, ako sú vlci, medvede a hady. Ale Maťko bol statočný a prekonal ich všetky.
Nakoniec dorazil k jaskyni, kde drak býval. Vošiel do nej opatrne a uvidel draka, ako spí na hromade pokladov. Vedľa neho boli aj unesení ľudia a zvieratá, ktoré boli spútané reťazami. Maťko sa potichu priblížil k drakovi a chcel ho zabiť sekerou. Ale drak ho zbadal a zobudil sa.
Drak začal dýchať oheň na Maťka, ale ten sa uhýbal a strieľal po ňom šíp za šípom. Bojovali dlho a tvrdo, až kým Maťko nezasiahol draka do srdca. Drak zavrel oči a padol mŕtvy na zem.
Maťko potom oslobodil unesených ľudí a zvieratá a vrátil sa s nimi do dediny. Ľudia ho privítali s radosťou a vďakou. Oslavovali ho ako hrdinu a darovali mu časť pokladov z drakovej jaskyne. Maťko bol skromný a povedal, že len splnil svoju povinnosť.
Od toho dňa žila dedina Lúčka v pokoji a harmónii. Maťko pokračoval vo svojej práci na poliach a staral sa o svoju rodinu. Bol šťastný a hrdý na to, že zachránil dedinu.
