Ako sa Zajko vydal na vysoký kopec

Zajko bol malý a zvedavý králik, ktorý žil na lúke. Mal rád behanie, skákanie a hľadanie jedla. Rád sa hral s ostatnými zvieratami a učil sa od nich všeličo. Naučil sa veľa zaujímavých vecí o lúke a jej obyvateľoch. Ale to mu nestačilo. Chcel sa naučiť ešte viac a vidieť nové veci. Chcel zdolať vysoký kopec, ktorý bol najvyšší a najzelenší v okolí. Túžil vidieť, ako vyzerá svet zhora, aké sú tam farby, zvuky a vône. Túžil spoznať iné zvieratá, ktoré žijú na kopci.

Jedného dňa keď išiel po lúke, stretol starého a múdreho ježka, ktorý bol bývalým prieskumníkom kopca. Zajko sa mu poklonil a pozdravil ho. Starý ježko sa mu prihovoril: „Ahoj, malý zajko. Ako sa voláš?“ Zajko mu povedal: „Volám sa Zajko. Som malý a zvedavý králik, ktorý žije na lúke.“ Starý ježko mu odpovedal: „Teší ma, Zajko. Ja som Starý ježko. Som bývalý prieskumník kopca.“ Zajko bol prekvapený. „To je úžasné! Ja tiež chcem byť prieskumníkom kopca! Chcem zdolať kopec a vidieť svet zhora!“ Starý ježko sa usmial a povedal mu: „To je pekné prianie, Zajko. Ale vieš, že zdolať kopec nie je len zábava, ale aj tvrdá práca? Vieš, že musíš byť silný, šikovný a trpezlivý? Že musíš dodržiavať pravidlá a rešpektovať prírodu?“ Zajko potvrdil: „Áno, viem to a som ochotný to urobiť. Chcem sa naučiť všetko o kopci a jeho tajomstvách. Chcem zdolať kopec a stať sa prieskumníkom!“ Starý ježko mu povedal: „Dobre, Zajko. Ak máš takú veľkú túžbu a odhodlanie, ja ti pomôžem. Ja ti budem tvojím sprievodcom a rádcom. Ja ti ukážem, ako sa zdať kopec“ Zajko bol veľmi šťastný. „Ďakujem ti, Starý ježko. Ty si môj priateľ“

Starý ježko začal učiť Zajka o kopci. Našiel pre neho vhodné vybavenie, ktoré potreboval na cestu. Dala mu batoh, fľašu s vodou, sendvič s mrkvou a píšťalku a povedal mu, ako ich používať. Potom mu ukázal mapu kopca, kde boli označené rôzne miesta, ako napríklad vrchol, údolie, jaskyňa a horárová chata. Potom mu ukázal trasu kopca, kde boli označené rôzne úseky, ako napríklad lúčna cesta, kamenná stezka, kvetinová lúka či ihličnatý les. Zajko sa učil veľmi rýchlo a ochotne. Bol nadaný a pracovitý. Starý ježko bol na neho hrdý a chválil ho.

Jedného dňa bol Zajko pripravený na cestu. Vzal si svoje vybavenie a išiel znova za Starým ježkom. Spolu sa vybrali na kopec. Išli po lúčnej ceste, kde videli rôzne rastliny a zvieratá. Išli po kamennej stezke, kde videli rôzne skaly a kamene. Išli po kvetinovej lúke, kde videli zase rôzne kvety a motýle. Išli aj po ihličnatom lese, kde videli rôzne stromy a vtáky. Zajko bol celý ohromený a nadšený zo všetkého, čo videl, počul, cítil a čoho sa dotkol. Bola to pre neho veľká radosť a úžasné dobrodružstvo.

Ale nie všetko bolo pekné a príjemné. Zajko narazil aj na nebezpečenstvo a problémy. Keď išiel po lúčnej ceste, skoro ho zrazil bicykel, ktorý išiel veľmi rýchlo a neopatrne. Keď išiel po kamennej stezke, skoro ho zasypala lavína, ktorá sa spustila zhora. Keď išiel po kvetinovej lúke, skoro ho uštipol had, ktorý bol veľmi jedovatý a zlý a keď išiel po ihličnatom lese, skoro ho chytil vlk, ktorý bol hladný a divoký.

Zajko bol smutný a vystrašený. Uvedomil si, že zdolať kopec nie je len krásne, ale aj nebezpečné. Uvedomil si, že je tam sám a bez pomoci a že chce ísť späť na lúku, kde je bezpečne a pokojne.

Zajko sa však rozhodol, že prekoná strach a vsadil svoje posledné sily do výstupu, išiel minúty a hodiny no nakoniec to dokázal a odmenou mu bol dobrý pocit z víťazstva a nádherný výhľad na okolitú prírodu. Naučil sa, že kde je túžba je aj veľká sila a odhodlanie.