Bol raz jeden medveď menom Bruno. Bol to veľký a silný medveď, ktorý rád jedol. Najviac zo všetkého miloval med. Hľadal ho všade, kde sa dalo. Vykúpal sa v ňom, natieral si ním chlpy a potom si oblizoval labky.
Jedného dňa našiel v lese veľký úľ plný medu. Bol to najväčší úľ, aký kedy videl. Bruno sa zaradoval a rozhodol sa, že si ho celý zje. Začal sa doňho vrtať a žrať med. Bol to najsladší a najlepší med, aký kedy ochutnal.
Bruno sa nevedel zastaviť. Jedol a jedol, až kým nezjedol celý úľ. Potom sa cítil veľmi plný a ťažký. Mal bolesti brucha a nevládal sa pohnúť. Ležal na zemi a len tak stonal.
Náhodou ho našla včielka menom Lila. Bola to malá a šikovná včielka, ktorá pracovala v úľi. Keď uvidela Bruna, bola veľmi nahnevaná. Povedala mu, že zjedol celú jej prácu a že teraz nemá nič na zimu.
Bruno sa ospravedlnil a povedal jej, že nemyslel na to. Povedal jej, že len miluje med a že nevedel, že je to jej úľ. Prosil ju o odpustenie.
Lila však bola dobrej povahy a pochopila Brunové spràvanie. Povedala mu, že mu odpúšťa, ale že musí niečo urobiť pre to, aby jej pomohol. Povedala mu, že musí nájsť iný úľ a doniesť jej med.
Bruno súhlasil a snažil sa vstať. Ale bol taký plný medu, že sa nemohol pohnúť. Lila mu povedala, že musí počkať, kým sa mu trochu trávenie nezlepší.
Bruno čakal a čakal, až kým sa cítil trochu lepšie. Potom sa pomaly postavil na nohy a začal hľadať iný úľ. Lila ho sprevádzala a ukazovala mu cestu.
Po dlhom hľadaní našli iný úľ v blízkosti potoka. Bol menší ako ten predtým, ale stále dosť veľký na to, aby obsahoval dosť medu.
Bruno opatrne odtrhol kúsok plástu s medom a doniesol ho Lile. Lila bola spokojná a pochválila ho za jeho snahu.
Bruno bol rád, že mohol napraviť svoju chybu a povedal Lile, že ľutuje to, čo urobil a že už nikdy nebude jesť tak veľa medu.
Lila mu povedala, že je ráda, že sa poučil a že môže jesť med aj naďalej, ale len s mierou.
Bruno súhlasil a poďakoval jej za jej múdrosť. Povedal jej, že je veľmi milá včielka a že by chcel byť jej priateľom.
Bruno a Lila sa stali dobrými priateľmi a často spolu chodili po lese. Bruno sa naučil, že med je dobrý, ale že treba jesť aj iné veci. Lila sa zase naučila, že aj medveď je dobrý, ale že treba rešpektovať aj iné zvieratá.
Koniec.
