V hlbokom temnom vesmíre, kde hviezdy tancovali ako iskry na zamate, putovala vesmírna loď s názvom „Snílek“. Snílek nebola obyčajná loď – poháňala ju detská fantázia a radosť namiesto tradičného paliva. Bola pestrofarebná, s oknami v tvare dúhových oblakov a anténami pripomínajúcimi cukrové lízanky.
Kapitánom Snílka bol desaťročný chlapec menom Tim, ktorého sny boli väčšie ako samotný vesmír. Sníval o objavovaní nových galaxií, stretávaní sa s mimozemskými kamarátmi a ochutnávaní galaktického zmrzlinového pohára. Na palube mal svojho najlepšieho priateľa, rozprávkového tvora menom Fľak. Fľak bol malý a chlpatý, s veľkými žiarivými očami a štyrmi nohami, ktoré sa pohybovali, akoby každá z nich tancovala inú melódiu. Hoci nemal žiadny jazyk, dorozumieval sa pomocou pískania a gest.
Jedného dňa, keď Snílek prechádzal cez Mliečnu dráhu, Tim a Fľak zbadali malú blikajúcu hviezdu, ktorá sa správala veľmi zvláštne. Bola bledomodrá a okolo nej tancovali malé iskriace guľôčky. Rozhodli sa preskúmať túto záhadu. Po krátkom, ale vzrušujúcom lete sa Snílek jemne usadil na povrchu malej planétky, ktorá obiehala okolo blikajúcej hviezdy. Planétka bola pokrytá jemnou trávou v odtieňoch modrej a fialovej a z pierkovej trávy vyrastali obrovské huby s trblietavými klobúčikmi.
Zrazu sa pred nimi objavila skupinka malých bytostí s veľkými okrúhlymi hlavami a malými chápadlami namiesto rúk. Boli to obyvatelia planéty Blik, a volali sa Zvonky. Zvonky tancovali okolo Snílka a pomocou svojich chápadiel vytvárali veselé melódie. Tim a Fľak s nimi začali komunikovať pomocou gest a smiechu. Zistili, že hviezda, okolo ktorej obiehala planéta Blik, je smutná. Prestala spievať a vyžarovať radosť, pretože stratila svojich malých iskrivých priateľov – malé guľôčky, ktoré tancovali okolo nej.
Tim, Fľak a Zvonky sa rozhodli pomôcť smutnej hviezde. Spoločne začali hľadať iskriace guľôčky. Prehľadávali lúky, pod obrovskými hubami, a nakoniec našli maličké priehlbiny, kde sa iskriace guľôčky schovávali. Boli tam, lebo sa báli, že ich hviezda nevidí a necíti. Tim, Fľak a Zvonky ich s veľkou trpezlivosťou presvedčili, aby sa vrátili k hviezde.
Keď sa iskriace guľôčky opäť spojili s hviezdou, tá zažiarila jasnejšie ako kedykoľvek predtým. Jej spev naplnil celú galaxiu a z planéty Blik sa začala šíriť radosť a smiech. Tim, Fľak aj Zvonky tancovali a smiali sa spoločne pod jasným svetlom hviezdy, ktorá sa opäť usmievala.
Snílek sa vďaka tomu opäť rozhýbal a veselo vyrazil na ďalšiu cestu vesmírom. Tim, Fľak a Zvonky si sľúbili, že sa opäť stretnú a budú putovať spoločne, aby prinášali do všetkých kútov vesmíru radosť a zábavu. A tak Snílek s radostným bzučaním mieril k ďalším dobrodružstvám, pripomínajúc všetkým, že najväčšie zázraky sa dejú tam, kde nájdeme odvahu snívať a pomáhať ostatným.