Na vzdialenej planéte, ktorú jej obyvatelia nazývali Fikus, žil mimozemšťan rovnakého mena. Fikus nebol obyčajný tvor. Jeho telo sa skladalo z priesvitných kryštálov, ktoré menili farbu podľa jeho nálady. Keď bol šťastný, žiaril ako dúha, a keď bol smutný, jeho kryštály stmavli do tmavofialovej. Planéta Fikus bola miestom, kde sa zákony fyziky a logiky správali úplne inak ako na Zemi. Bola to planéta plná zázrakov, kde každý krok prinášal nové prekvapenia a kde hranice medzi realitou a fantáziou boli tak tenké, že sa takmer strácali.
Fikus žil v obrovskom lese, kde stromy neboli zo dreva, ale z pružného, priehľadného materiálu, ktorý pripomínal sklo. Listy týchto stromov vydávali tichú melódiu, keď na ne fúkal vietor. Fikus miloval prechádzky týmto lesom, pretože každý krok mu prinášal nové zvuky a farby. Les bol plný života – drobné bytosti, ktoré pripomínali svetlušky, poletovali medzi stromami a ich svetlo vytváralo na kryštálových kmeňoch hru svetiel a tieňov. Fikus často sedával pod najväčším stromom v lese a pozoroval, ako sa svetlo mení s každou hodinou dňa. Jeho domovom bola malá jaskyňa ukrytá pod koreňmi tohto stromu. Vo vnútri jaskyne sa nachádzalo jazero, ktorého voda bola tak čistá, že odrážala hviezdy na nočnej oblohe. Fikus tu trávil večery, premýšľajúc o tajomstvách svojej planéty.
Jedného dňa sa Fikus rozhodol, že preskúma ďalšie časti svojej planéty. Vedel, že Fikus nie je len les a jaskyňa, ale aj rozľahlé púšte, vysoké hory a nekonečné oceány. Vybral si cestu k oceánu, ktorý bol známy svojimi podivnými vlnami. Tieto vlny neboli z vody, ale z tekutého svetla. Keď Fikus dorazil k pobrežiu, bol ohromený. Oceán žiaril všetkými farbami, ktoré si dokázal predstaviť, a vlny sa pohybovali v rytme, ktorý pripomínal tanec. Fikus sa dlho pozeral na tento úžasný výjav a cítil, ako ho oceán volá, aby sa doň ponoril.
Fikus sa rozhodol, že sa do oceánu ponorí. Len čo vstúpil do tekutého svetla, cítil, ako ho obklopuje teplo a pokoj. Naraz sa ocitol v inom svete. Pod hladinou oceánu sa nachádzalo mesto, ktoré bolo postavené z krištáľa. Ulice boli plné bytostí podobných Fikusovi, ale každá z nich mala iný tvar a farbu. Fikus bol nadšený. Nikdy predtým nevidel toľko svojich druhov na jednom mieste. Mesto bolo plné života – bytosti sa usmievali, rozprávali sa a tancovali v rytme oceánu. Fikus sa spriatelil s niekoľkými z nich a dozvedel sa, že toto mesto je miestom, kde sa sny stávajú skutočnosťou.
Počas svojho pobytu v meste sa Fikus dozvedel mnoho nového o svojej planéte. Zistil, že Fikus je miestom, kde myšlienky majú moc vytvárať realitu. Každý obyvateľ planéty mal schopnosť vytvárať svoje vlastné svety pomocou svojej predstavivosti. Fikus sa rozhodol, že túto schopnosť vyskúša. Zameral sa na svoju predstavu o dokonalom svete a naraz sa ocitol na mieste, kde bolo všetko presne tak, ako si prial. Bol to svet plný lásky, harmónie a nekonečných možností. Fikus tu strávil niekoľko dní, užívajúc si pokoj a krásu tohto miesta.
Keď sa Fikus vrátil do svojho lesa, uvedomil si, že jeho planéta je oveľa viac než len domov. Bolo to miesto, kde sa mohol učiť, rásť a objavovať. Fikus sa rozhodol, že bude naďalej skúmať svoj svet a zdieľať svoje skúsenosti s ostatnými. Vedel, že na planéte Fikus je vždy niečo nové k objaveniu, a to ho naplňovalo radosťou a nádejou. Začal písať príbehy o svojich dobrodružstvách a zdieľať ich s ostatnými obyvateľmi planéty. Jeho príbehy inšpirovali mnohých, aby aj oni objavovali krásy svojho sveta.
Planéta Fikus bola svetom, kde všetko bolo inak, ale práve to ju robilo tak výnimočnou. Bola to planéta, kde sa sny stávali skutočnosťou, kde každý mal moc vytvárať svoju vlastnú realitu. A Fikus, mimozemšťan s krištáľovým telom, bol jej najvernejším prieskumníkom a ochrancom. Jeho život bol príbehom o objavovaní, učení a nádeji, a jeho planéta bola miestom, kde sa všetky tieto príbehy spájali do jedného veľkého, nekonečného dobrodružstva.
