Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, v malej dedinke obklopenej zelenými lúkami a hustými lesmi, žila veselá koza menom Klára. Klára nebola obyčajná koza. Mala srsť bielu ako sneh a oči, ktoré sa ligotali ako dve hviezdy na nočnej oblohe. No najviac zo všetkého bola známa svojou neustálou dobrou náladou a smiechom, ktorý sa šíril po celej dedine.
Každé ráno, keď slnko len začínalo vykúkať spoza kopcov, Klára už bola na nohách. Skočila z postele, natiahla sa a s radosťou sa rozbehla po dvore. Jej smiech sa niesol vzduchom a prebúdzal všetkých obyvateľov farmy. Kravy, ovce, sliepky a dokonca aj starý pes Bruno sa zakaždým usmiali, keď počuli Klárin veselý smiech.
Klára mala jednu zvláštnu schopnosť – vedela rozveseliť každého, kto bol smutný. Raz, keď sa malý zajko Zajo stratil v lese a nemohol nájsť cestu domov, Klára ho našla, ako sedí pod stromom a plače. Svojím veselým poskakovaním a smiechom ho rozveselila a pomohla mu nájsť cestu späť k jeho rodine. Odvtedy bol Zajo jej najlepším priateľom a často spolu trávili čas na lúke, kde sa hrali a smiali.
Jedného dňa sa však stalo niečo nezvyčajné. Do dediny prišiel cirkus. Všetci obyvatelia boli nadšení a tešili sa na predstavenie. Klára bola zvedavá, čo také zaujímavé cirkus ponúka, a tak sa rozhodla, že sa pôjde pozrieť. Keď prišla na miesto, uvidela veľký stan plný farieb a počula hudbu, ktorá sa niesla vzduchom. Všetci sa zhromaždili okolo a čakali na začiatok predstavenia.
Keď sa predstavenie začalo, Klára bola očarená. Videla akrobatov, ktorí sa vznášali vo vzduchu, klaunov, ktorí robili smiešne kúsky, a dokonca aj slona, ktorý tancoval na hudbu. No najviac ju zaujal smutný lev, ktorý sedel v klietke a vyzeral, že ho nič neteší. Klára sa rozhodla, že ho musí rozveseliť.
Po predstavení sa Klára priblížila k levovi a začala mu rozprávať o všetkých veselých veciach, ktoré zažila. Hovorila mu o tom, ako sa s priateľmi hrávali na lúke, o tom, ako pomohla Zajovi nájsť cestu domov, a o všetkých krásnych veciach, ktoré videla v dedine. Lev ju počúval a pomaly sa mu na tvári objavil úsmev.
Klára vedela, že lev potrebuje priateľa, a tak mu navrhla, aby sa k nej pridal na farme. Lev súhlasil a spolu sa vydali na cestu. Keď prišli na farmu, všetci obyvatelia ich privítali s otvorenou náručou. Lev sa stal súčasťou ich malej komunity a každý deň sa učil niečo nové o radosti a priateľstve.
Odvtedy sa Klára a lev stali nerozlučnými priateľmi. Spolu sa smiali, hrali a pomáhali ostatným. Klára svojím smiechom a dobrou náladou rozjasňovala každý deň a lev sa naučil, že skutočné šťastie spočíva v priateľstve a láske.
A tak žili šťastne až do smrti, v dedinke, kde sa smiech a radosť stali každodennou súčasťou života. A ak niekedy budete počuť smiech, ktorý sa nesie vetrom, možno je to práve veselá koza Klára, ktorá sa smeje so svojimi priateľmi.
