Bol raz jeden chlapec menom Martin, ktorý žil v malom mestečku. Martin mal rád prírodu a rastliny, ale nemal kde pestovať svoje kvety. Jeho rodičia boli chudobní a nemali záhradu ani balkón. Martin sa často túlal po okolí a hľadal miesto, kde by mohol zasadiť svoje semienka.
Jedného dňa našiel Martin starú opustenú vilu na konci mesta. Vila bola obklopená vysokým múrom a bránou, ktorá bola zamknutá. Martin sa zaujímal, čo sa skrýva za múrom, a tak sa rozhodol preskúmať vilu. Našiel malú dieru v múre a preliezol cez ňu.
Keď sa ocitol na druhej strane, uvidel nádhernú záhradu plnú kvetov, stromov a zvierat. Záhrada bola ako raj na zemi. Martin sa cítil ako v rozprávke. Prechádzal sa po záhrade a obdivoval jej krásu. Zistil, že záhrada je opustená a nikto sa o ňu nestará.
Martin sa rozhodol, že bude navštevovať záhradu každý deň a bude sa o ňu starať. Zasadil svoje semienka do pôdy a zalieval ich vodou zo studne. Postupne z nich vyrástli nádherné kvety rôznych farieb a tvarov. Martin sa spriatelil so zvieratami, ktoré žili v záhrade. Hral sa s nimi a kŕmil ich.
Chlapec bol veľmi šťastný v jeho tajnej záhrade. Cítil sa tam ako doma. Nevedel, komu patrí vila ani záhrada, a ani ho to nezaujímalo. Mal rád svoje tajomstvo a nikomu ho neprezradil.
Jedného dňa prišiel do vily starý pán s dlhými bielymi vlasmi a bradou. Bol to majiteľ vily a záhrady. Pán bol dlho preč na cestách po svete a až teraz sa vrátil domov. Keď videl svoju záhradu, bol prekvapený a nadšený. Záhrada bola krásnejšia ako kedykoľvek predtým.
Pán si všimol aj Martina, ktorý sedel pod stromom a čítal knihu. Priblížil sa k nemu a spýtal sa ho:
- Ahoj, chlapče. Kto si ty?
- Dobrý deň, pane. Volám sa Martin a som váš sused.
- A čo tu robíš?
- Ja… ja som našiel vašu záhradu a páčila sa mi tak veľmi, že som ju začal navštevovať každý deň.
- Aha, takže ty si ten, kto sa staral o moju záhradu?
- Áno, pane. Dúfam, že vám to nevadí.
- Ale nie, chlapče. Naopak, som ti veľmi vďačný. Urobil si zo záhrady malý raj na zemi. Povieš mi, ako si to dokázal?
- No, ja som len zasadil svoje semienka a zalieval ich vodou. A potom som sa hral so zvieratami a čítal knihy.
- To je úžasné. Ty máš zelené prsty, chlapče. A máš aj dobré srdce. Veď si sa o záhradu staral bez toho, aby si niečo za to chcel.
- Ja som to robil pre radosť, pane. Záhrada mi dávala šťastie a pokoj.
- To je krásne, chlapče. A vieš čo? Ja ti chcem niečo ponúknuť. Chceš zostať v mojej záhrade a starať sa o ňu naďalej?
- Vážne? To by som veľmi rád.
- Tak to je dohodnuté. Odteraz si mojím záhradníkom a priateľom. A môžeš si tu robiť, čo chceš. Môžeš tu aj bývať, ak chceš.
- Ďakujem vám, pane. To je najlepší darček, aký som kedy dostal.
- Nie, chlapče. Najlepší darček si mi dal ty. Dal si mi späť moju záhradu a moju radosť zo života.
A tak Martin zostal v tajnej záhrade s pánom a žili spolu šťastne až do konca svojich dní.
