Bola raz jedna myška, ktorá sa volala Míša. Míša bola veľmi zvláštna myška, pretože nemala rada syr. Všetky ostatné myšky v jej rodine a priatelia milovali syr a jedli ho každý deň. Ale Míša sa cítila nevoľno, keď videla alebo cítila syr. Radšej jedla ovocie, zeleninu, orechy a semienka.
Míša bola často smutná, pretože sa cítila odlišná od ostatných myší. Nemohla sa zúčastniť na rodinných oslavách, kde sa podával syrový koláč. Nemohla ísť na pikniky s priateľmi, kde sa jedli syrové sendviče. Nemohla ani navštíviť svoju babičku, ktorá jej vždy ponúkala syrové sušienky.
Jedného dňa sa Míša rozhodla, že už nechce byť iná. Chcela byť ako všetky ostatné myšky a mať rada syr. Tak sa vybrala do najväčšieho obchodu so syrom v meste a kúpila si kúsok každého druhu syra, ktorý tam mali. Potom si našla tiché miestečko v parku a začala ochutnávať syry.
Míša skúsila modrý syr, ale bol príliš ostrý a zapáchal. Míša skúsila ementál, ale bol príliš deravý a suchý. Míša skúsila camembert, ale bol príliš mäkký a lepkavý. Míša skúsila goudu, ale bola príliš tvrdá a slaná. Míša skúsila všetky možné syry, ale žiadny jej nechutil.
Bola z toho veľmi sklamaná a znechutená. Povedala si: „Nikdy nebudem mať rada syr. Som zlá myška a nikto ma nebude mať rád.“
Vtom pribehla k nej iná myška, ktorá sa volala Líza. Líza bola veselá a priateľská myška, ktorá žila v parku. Videla Míšu ako plače a spýtala sa jej: „Čo sa ti stalo? Prečo si taká smutná?“
Míša jej povedala celý svoj príbeh a povedala: „Nemám rada syr a preto som iná ako všetky ostatné myšky. Nikdy nebudem patriť do žiadnej rodiny ani medzi priateľov.“
Líza sa usmiala a povedala: „Ale to nie je pravda! Nie si iná ako všetky ostatné myšky, si jedinečná a špeciálna! A nie si sama, ja som tu s tebou a mám ťa rada takú aká si!“
Míša bola prekvapená a potešená. Spýtala sa: „Naozaj? Ale ako môžeš mať rada myšku, ktorá nemá rada syr?“
Líza povedala: „Pretože syr nie je to najdôležitejšie na svete. Dôležité je to, aký si človek… teda myška… vnútri. A ty si dobrá, milá, múdra a zábavná myška. A ja mám rada také myšky.“
Míša sa rozplakala od radosti a objala Lízu. Povedala: „Ďakujem ti, že si mi povedala to, čo som potrebovala počuť. Si najlepšia priateľka, akú som kedy mala. A vieš čo? Ja mám rada teba!“
Líza sa tiež rozplakala a objala Míšu. „Ja tiež ďakujem, že si mi dala šancu ťa spoznať. Si najlepšia priateľka, akú som kedy mala. A vieš čo? Ja mám rada ovocie, zeleninu, orechy a semienka!“
Míša a Líza sa zasmiali. Potom sa išli spolu zahrať na ihrisko a neskôr si uvarili chutný obed z ich obľúbených jedál a žili šťastne až do konca svojich dní.
A takto sa skončila rozprávka o myške, ktorej nechutil syr.
