Bola raz jedna malá dievčinka menom Dorotka. Žila s rodičmi a mladším bratom v malej chate na okraji lesa. Dorotka bola veľmi milá a odvážna dievčinka, ktorá rada chodila do lesa zbierať kvety a bobule. Nebála sa žiadnych zvierat, pretože vedela, že sú to jej priatelia.
Jedného dňa sa Dorotka rozhodla ísť do hlbšej časti lesa, kde ešte nikdy nebola. Vzala si so sebou košík a fľašu s vodou a vybrala sa na cestu. Keď prechádzala popri potoku, uvidela niečo zvláštne. Bolo to veľké šedé zviera s dlhou srsťou a ostrými zubami. Bol to vlk.
Dorotka sa nezľakla, ale zastala a pozrela sa na vlka. Vlk tiež pozeral na Dorotku a vyzeral zvedavo. Dorotka povedala: „Ahoj, vlk. Ja som Dorotka. Ako sa voláš?“ Vlk neodpovedal, ale len zavrčal. Dorotka si myslela, že to je jeho spôsob pozdravu, takže sa usmiala a povedala: „Chceš sa so mnou hrať? Mám tu košík plný bobúľ a kvetov. Môžeme si ich podeliť.“
Vlk bol prekvapený, že dievčatko sa ho nebojí a ponúka mu jedlo. Bol hladný, takže pristúpil bližšie k Dorotkinmu košíku a voňal bobule. Dorotka mu podala jednu čučoriedku a povedala: „Skús toto. Je to veľmi chutné.“ Vlk vzal čučoriedku do papule a ochutnal ju. Bola sladká a šťavnatá. Vlkovi sa páčila, takže si vzal ešte jednu.
Dorotka bola rada, že vlk je spokojný, takže mu podala aj kvetinu. Povedala: „Toto je pre teba. Je to ruža. Má krásnu farbu a vôňu.“ Vlk vzal ružu do papule a ovoňal ju. Bola pekná a voňavá. Vlkovi sa páčila, takže si ju ponechal.
Takto si Dorotka a vlk delili košík s bobuľami a kvetmi, kým neboli všetky preč. Potom sa Dorotka spýtala: „Chceš sa so mnou ešte hrať? Môžeme ísť k potoku a piť vodu alebo behať po lese.“ Vlk prikývol hlavou a povedal: „Áno, chcem sa s tebou hrať. Ty si moja priateľka.“ A tak sa Dorotka a vlk vybrali spolu do lesa.
Od toho dňa sa Dorotka a vlk stali nerozlučnými priateľmi. Každý deň sa stretávali v lese a hrali sa spolu. Dorotka mu ukazovala rôzne miesta v lese, kde rástli najlepšie bobule a kvety. Vlk jej ukazoval rôzne zvieratá v lese, ktoré poznal a chránil pred nebezpečenstvom. Dorotka mu dávala mená ako Medo, Šedko alebo Zubáč.
Dorotka a vlk boli veľmi šťastní spolu a nikdy sa nechceli rozísť. A tak sa skončila rozprávka o dievčatku, ktoré sa priateľilo s vlkom.
