Leonard bol malý chlapec, ktorý žil na vidieku. Miloval prírodu a zvieratá, a najviac zo všetkého rád chodil k rieke, ktorá tiekla za jeho domom. Tam sa hrával s vodnými živočíchmi, ktorí boli jeho priateľmi. Medzi nimi bola aj žabia rodina, ktorá sa skrývala pod vodnou rastlinkou. Leonard ich navštevoval každý deň, pozoroval ich a rozprával sa s nimi.
Žaby boli veľmi milé a múdre. Učili Leonarda o prírode a jej zákonoch. Povedali mu, že voda je zdrojom života, a že ju treba chrániť a rešpektovať. Povedali mu tiež, že ľudia sú často nezodpovední a škodia prírode svojím konaním. Leonard im sľúbil, že on bude iný, že on bude chrániť prírodu a jej obyvateľov taktiež.
Jedného dňa sa stalo niečo strašné. Leonard prišiel k rieke ako obyčajne, ale keď sa pozrel na vodu, zbledol. Voda bola špinavá a zapáchala. Na hladine plávali odpadky, plastové fľaše, plechovky a igelitové tašky. Pod vodou to bolo ešte horšie. Všetky rastliny a zvieratá boli pokryté nejakou lepkavou látkou, ktorá im bránila dýchať a pohybovať sa.
Leonard bol zdesený, nevedel čo sa stalo. Ale potom si spomenul na to, čo mu povedali žaby. Že ľudia sú nezodpovední a škodia prírode. Uvedomil si, že niekto musel vyliať do rieky nebezpečné látky, ktoré ju znečistili a celú otrávili.
Leonard sa rozhodol, že s tým musí niečo urobiť. Musí zachrániť svojich priateľov. Ale ako? Nemal čas volať pomoc, ani čakať na ňu. Musel konať sám.
Napadlo ho jediné riešenie. Musel sa ponoriť do vody a vybrať žaby. Vedel, že to je veľmi riskantné a nebezpečné. Vedel, že sa môže udusiť alebo otráviť. Ale nemal inú možnosť.
Vzal si do ruky veľkú plastovú fľašu, ktorú našiel na brehu. Vytvoril si z nej improvizovanú masku na dýchanie. Nafúkol ju vzduchom a pritisol si ju k ústam. A potom skočil do vody.
Voda bola studená a tmavá. Leonard cítil, ako sa mu lepkavá látka lepí na telo a štípe ho do očí. Snažil sa ju ignorovať a plával čo najrýchlejšie k miestu, kde boli žaby.
Našiel ich pod vodnou rastlinkou, ktorá bola tiež pokrytá nebezpečnou látkou. Žaby boli slabé a bezvládne. Leonard ich opatrne chytil do rúk a strčil do fľaše. Bolo ich päť: otec, matka a tri deti – žabky.
Leonard sa rýchlo vrátil na povrch. Vyliezol z vody a položil fľašu na trávu. Otvoril ju a vypustil žaby von. Žaby sa začali pomaly spamätávať. Leonard ich utrel uterákom, ktorý mal so sebou a potom sa k nim prihovoril.
„Ste v poriadku?“ spýtal sa ich.
Žaby sa pozreli na neho s vďakou a úľavou. „Áno, sme,“ povedal otec žabiak. „Vďaka tebe, Leonard. Zachránil si nás. Si náš hrdina.“
„Nie, nie som,“ povedal Leonard skromne. „Som len váš priateľ. A priatelia si vždy pomáhajú.“
„Ale si aj hrdina,“ povedala matka. „Pretože si riskoval svoj život, aby si nás zachránil. To je veľká odvaha a láska.„
Cítil sa šťastný a hrdý. Vedel, že urobil správnu vec.
A tak sa stalo, že Leonard zachránil celú žabiu rodinu.