Maťko bol malý chlapec, ktorý miloval vesmír. Vždy keď videl na oblohe hviezdy, mesiac alebo raketu, zatúžil po tom, aby mohol byť medzi nimi. Chcel vidieť, ako vyzerá vesmír zblízka, aké sú tam planéty, mesiace a asteroidy, či tam žijú nejaké mimozemské bytosti. Maťko mal veľa kníh a časopisov o vesmíre, ktoré si rád čítal a ktoré rád pozeral. Naučil sa veľa zaujímavých vecí o vesmíre a jeho objavovaní. Ale to mu nestačilo. Chcel zažiť svoje vlastné dobrodružstvo vo vesmíre.
Jedného dňa sa mu splnil jeho sen. Keď išiel domov zo školy, našiel na ceste starú plechovku od farby, ktorá bola prázdna a zhrdzavená. Maťko sa jej zľutoval a vzal ju so sebou. Chcel z nej urobiť nejakú hračku. Keď prišiel domov, dal plechovku do svojej izby a začal premýšľať, čo by z nej tak mohol urobiť. Zrazu dostal priam geniálny nápad. Povedal si: „Z tejto plechovky by som mohol urobiť raketu! Mohol by som ju vylepiť papierom a pomaľovať ju farbami. Mohol by som jej pridať krídla a špičku. Mohol by som jej dať motor a palivo. Mohol by som ju vypustiť do vzduchu a sledovať, ako letí až do vesmíru!“ Maťko bol priam nadšený z tohto nápadu a rozhodol sa ho veru aj uskutočniť.
Maťko teda začal pracovať na svojej rakete. Našiel všetko, čo potreboval: papier, lepidlo, nožnice, farby, štetce, drevené tyčinky, plastové fľaše, gumičky, octan sodný a ocot. Postupne vylepil plechovku papierom a pomaľoval ju červenou a bielou farbou. Z drevených tyčiniek urobil krídla a špičku rakety a prilepil ich k plechovke. Z plastovej fľaše urobil motor rakety a naplnil ho octanom sodným a octom. Z gumičiek urobil spúšťač rakety a prilepil ho k fľaši. Maťko bol hrdý na svoje veľké dielo. Povedal: „Toto je moja raketka! Volám ju Matilda! Je to najkrajšia a najrýchlejšia raketka na svete! Určite dosiahne až do vesmíru!“
Maťko sa rozhodol vyskúšať svoju raketu. Vzal ju do ruky a išiel sňou von na dvor. Tam našiel vhodné miesto na štart rakety. Položil Matildu na zem a upravil jej smer. Potom sa postavil ďalej od nej a pripravil sa na odpočítavanie. „Pripraviť sa! Pozor! Štart! Tri! Dva! Jedna! Vypustiť!“ Stlačil spúšťač rakety a čakal na to, čo sa stane.
A stalo sa niečo úžasné. Raketka začala pískať a dymiť. Z jej motora vyšla silná tryska, ktorá ju vyniesla do vzduchu. Raketka vyletela vysoko nad zem a smerovala k oblohe. Maťko sledoval jej let s úžasom a radosťou. Kričal: „Hurá! Hurá! Moja raketka letí do vesmíru! Je to úžasné! Som najšťastnejší chlapec na svete!“
Raketka letela čoraz vyššie a vyššie. Preletela cez mraky a dosiahla hranicu medzi zemou a vesmírom. Tam sa zastavila a začala sa točiť okolo svojej osi. Z jej okien vyleteli malé ohňostroje, ktoré osvetlili tmavú oblohu. Raketka bola v vesmíre. Maťko to nevidel, ale cítil to. Cítil, že jeho raketka dosiahla svoj cieľ a že je šťastná. Povedal si: „Moja raketka je v vesmíre“!!!