Ako kráľ pochopil, že krása nie je všetko

Bol raz jeden kráľ, ktorý bol veľmi pekný a pôvabný. Mal dlhé blond vlasy, modré oči, bielu pleť a dokonalé zuby. Bol to kráľ, ktorý by zlomil srdce každej žene. Ale bol to aj kráľ, ktorý mal jednu veľkú chybu: bol namyslený a veľmi povrchný. Zaujímala ho len jeho vlastná krása a nič iné.

Kráľ trávil celé dni pred zrkadlom, kde sa obdivoval a chválil. Nezaujímali ho záležitosti svojho kráľovstva, ani potreby svojich ľudí. Nechával všetko na rádcov a ministrov, ktorí ho často klamali a okrádali ho. Kráľovstvo upadalo do chudoby a biedy, ale kráľ to nevidel ani nechcel vidieť, sledoval iba svoju krásu.

Jedného dňa sa stalo niečo, čo zmenilo jeho život. Prišiel k nemu cestujúci obchodník, ktorý mu ponúkol zvláštny dar. Bol to malý flakón s tekutinou, ktorá bola číra a svetlá. Obchodník povedal, že je to elixír krásy, ktorý dokáže urobiť človeka ešte krajším a mladším.

Kráľ bol zvedavý. Spýtal sa obchodníka, ako to funguje, a koľko to stojí. Obchodník mu povedal, že stačí natrieť si trochu tekutiny na tvár a že účinok bude okamžitý a trvalý. A povedal mu tiež, že cena je veľmi vysoká: až polovica jeho kráľovstva.

Kráľ však neváhal ani chvíľu. Povedal obchodníkovi, že súhlasí s jeho cenou. Podpísal zmluvu, ktorou prenechal obchodníkovi polovicu svojho územia a bohatstva. A potom si vzal flakón do ruky a natriel si tekutinu na tvár.

Ale keď sa pozrel do zrkadla, zostal šokovaný. Nevidel svoju tvár peknú a pôvabnú. Videl svoju tvár starú a ošklivú. Mal vrásky, škvrny, jazvy a strapaté vlasy. Bol to starý muž, ktorý vyzeral ako strašiak.

Kráľ začal nahnevane kričať. Zavolal obchodníka, aby mu vrátil jeho krásu a jeho kráľovstvo. Ale obchodník sa len zasmial a povedal: „To je tvoja odmena za tvoju hlúposť a márnivosť. Dal si mi polovicu svojho kráľovstva za nič. Tento elixír nie je elixír krásy, ale elixír pravdy. Ukazuje ti tvoju skutočnú podstatu. A ty si podstatou starý a ošklivý človek.“

A potom obchodník odišiel aj so svojou korisťou a nechal kráľa samého so svojou hanbou.

Kráľ bol zúfalý. Nevedel, čo má robiť. Nechcel sa ukazovať pred nikým so svojou novou škaredou tvárou. Zavrel sa vo svojej komnate a nevychádzal z nej. A takto žil dlho a nešťastne.

Ale potom sa stalo konečne niečo, čo mu otvorilo oči.

Jedného dňa prišiel k nemu jeho syn, ktorý bol jediným človekom, ktorého ešte miloval. Bol to mladý a šľachetný princ, ktorý sa staral o svoj ľud a o svoju krajinu. Prišiel za svojim otcom, aby sa s ním porozprával.

Syn sa nepohoršil nad otcovou tvárou. Povedal mu, že ho stále miluje a rešpektuje. A povedal mu tiež, že by chcel, aby sa otec vrátil k svojej práci a svojej zodpovednosti. Že by sa patrilo, aby sa otec zaujímal o svoje kráľovstvo a o svojích ľudí. Vravel mu že by túžil, aby sa otec stal opäť dobrým a múdrym kráľom.

Kráľ bol prekvapený. Spýtal sa syna, prečo to chce, keď on je taký starý a škaredý. Syn mu povedal: „Pretože tvoja krása nie je v tvojej tvári, ale v tvojom srdci. A tvoje srdce je stále mladé a krásne. Len si to musíš uvedomiť a prejaviť.“

A potom syn vzal svojho otca za ruku a viedol ho von z jeho komnaty. Ukázal mu kráľovstvo a ľudí. Ukázal mu, ako sa zmenili na lepšie po tom, čo on prevzal vládu, ako sú ľudia šťastní a spokojní, ako pracujú a spolupracujú, ako si pomáhajú a rešpektujú sa. Predostrel mu, ako je kráľovstvo bohaté a krásne, ako je plné života a radosti.

Kráľ bol ohromený. Uvidel, aké je jeho kráľovstvo nádherné a aký je jeho syn skvelý. A uvidel tiež, ako bol on sám hlúpy a sebecký. Uvedomil si, že stratil veľa času a príležitostí, keď sa zaoberal len svojou krásou a pochopil, že má ešte šancu napraviť svoje chyby.

A tak sa rozhodol, že sa vráti k svojej práci a svojej zodpovednosti. Že sa bude zaujímať o svoje kráľovstvo a o ľudí. Že sa bude snažiť byť múdrym kráľom.

A tak sa stalo, že kráľ sa prestal zaoberať svojou krásou a začal sa venovať svojim ľuďom. A bol to vlastne najlepší deň v jeho živote.

Ako sa vám páčila rozprávka?

Hodnotenie: 4.2 / 5. Počet hlasovaní 11

Zatiaľ žiadne hlasy! Buďte prvý, kto ohodnotí