Ako sa Maťko naučil deliť sa o hračky

Maťko bol malý chlapec, ktorý mal veľa hračiek. Mal autíčka, vláčiky, lopty, plyšové zvieratká a ešte veľa iných vecí. Maťko sa rád hral s hračkami, ale nechcel ich nikomu požičiavať. Keď prišli k nemu na návštevu jeho kamaráti, Maťko im nedovolil sa dotknúť jeho hračiek. Hovoril im: „To sú moje hračky a nikto si s nimi nesmie hrať!“ Kamaráti boli smutní a nahnevaní. Nechceli sa s Maťkom kamarátiť, ak im nevie požičiavať hračky.

Jedného dňa prišiel k Maťkovi jeho dedko. Dedko videl, ako sa Maťko hrá s hračkami a ako ich stráži pred všetkými kamarátmi. Dedko sa opýtal: „Maťko, prečo nechceš požičiavať hračky svojim kamarátom? Veď by si sa s nimi mohol lepšie zabaviť.“ Maťko na to odpovedal: „Pretože sú to moje hračky a ja si ich nechcem dať pokaziť. Ak by som ich požičal, možno by mi ich zlomili alebo stratili.“ Dedko odpovedal: „Maťko, to nie je pekné. Hračky sú na to, aby sa s nimi hralo a aby sa zdieľali s inými. Keď požičiaš hračku niekomu inému, môžeš si vymeniť skúsenosti a názory. Môžeš sa naučiť niečo nové alebo objaviť niečo zaujímavé. A keď ti niekto požičia svoju hračku, môžeš mu za to poďakovať a ukázať mu svoju radosť. To je oveľa lepšie, ako mať hračky len pre seba.“

Dedko potom vzal Maťka za ruku a zaviedol ho do svojej izby. Tam mu ukázal starú drevenú krabicu. V krabici boli rôzne veci, ktoré dedko zbieral od detstva. Boli tam napríklad staré mince, známky, pohľadnice, odznaky, placky a iné drobnosti. Dedko hovorí: „Toto sú moje poklady. Sú to veci, ktoré som dostal od svojich rodičov, priateľov alebo známych. Niektoré som si kúpil alebo našiel sám. Každá z nich má pre mňa nejaký význam a spomienku. Chceš si ich pozrieť?“ Maťko prikývol a začal sa zvedavo dívať na dedkove poklady. Dedko mu vysvetľoval, odkiaľ má každú vec a čo pre neho znamená.

Maťko bol ohromený dedkovou zbierkou. Pýtal sa ho na všetko možné a dedko mu ochotne odpovedal. Potom dedko povedal: „Maťko, vieš čo? Ja ti dnes požičiam jednu z mojich vecí. Môžeš si ju vziať domov a vrátiš mi ju zajtra. Ale musíš mi sľúbiť, že budeš na ňu opatrný a že mi ju vrátiš v rovnakom stave.“ Maťko bol prekvapený a potešený. Povedal: „Dedko, to je veľmi milé od teba. Ďakujem ti. Ktorú vec mi požičiaš?“ Dedko sa usmial: „To si môžeš vybrať sám. Ktorá sa ti páči najviac?“ Maťko sa zamyslel a potom ukázal na malú striebornú loptičku. Dedko povedal: „Táto loptička je zvláštna. Keď ju potrasieš, zaznie v nej zvonček. Dostal som ju od svojho dedka, keď som bol malý ako ty. Páči sa ti?“ Maťko odpovedal: „Áno, páči sa mi veľmi. Môžem si ju požičať?“ Dedko prikývol a podal mu loptičku. „Samozrejme, môžeš si ju požičať. Ale pamätaj, musíš mi ju vrátiť zajtra.“ Maťko sľúbil, že tak urobí.

Maťko bol šťastný, že má dedkovu loptičku. Celý deň sa s ňou hral a počúval jej zvonček. Keď prišli k nemu na návštevu jeho kamaráti, Maťko im ukázal loptičku a povedal im, že mu ju požičal jeho dedko. Kamaráti boli zvedaví a chceli si ju tiež pozrieť. Maťko si spomenul na to, čo mu povedal dedko o zdieľaní hračiek. Rozhodol sa, že im loptičku požičia, ale len na chvíľu a pod dohľadom. Povedal im: „Toto je loptička od môjho dedka. Je veľmi cenná a musím ju vrátiť zajtra. Môžete si ju pozrieť, ale musíte byť na ňu opatrní a nesmiete ju stratiť.“ Kamaráti súhlasili a začali si podávať loptičku medzi sebou. Každý si ju potriasol a počul jej zvonček. Boli nadšení a pochválili Maťka, že má takú peknú loptičku.

Maťko bol rád, že sa jeho kamaráti tešia z jeho loptičky. Uvedomil si, že je oveľa lepšie požičiavať hračky, ako ich mať len pre seba. Cítil sa štedrý a šťastný. Povedal svojim kamarátom: „Viete čo? Ja vám dnes požičiam aj niektoré z mojich hračiek. Môžete si vybrať, s ktorými sa chcete hrať. Ale musíte mi ich vrátiť v rovnakom stave.“ Kamaráti boli prekvapení. „Maťko, to je veľmi milé od teba. Ďakujeme ti. S ktorými hračkami nám požičiaš?“ Maťko sa usmial a povedal: „To si môžete vybrať sami. Ktoré sa vám páčia najviac?“ Kamaráti sa zamysleli a potom ukázali na rôzne hračky. Maťko im ich podal a povedal: „Samozrejme, môžete si ich požičať. Ale pamätajte, musíte mi ich vrátiť zajtra.“ Kamaráti sľúbili, že tak urobia.

Na druhý deň deň kamaráti vrátili hračky čo Maťka uistilo, že požičiavať hračky sa naozaj oplatí.

Ako sa vám páčila rozprávka?

Hodnotenie: 5 / 5. Počet hlasovaní 3

Zatiaľ žiadne hlasy! Buďte prvý, kto ohodnotí