Filipko bol múdry chlapec, ktorý žil so svojím otcom v malej chalúpke pri lese. Jedného dňa mu otec povedal, že musí ísť na trh predať syr, ktorý si vyrobili. Filipko sa obliekol a vybral sa na cestu. Po chvíli stretol starú ženu, ktorá sa ho opýtala, čo nesie v koši. Filipko jej povedal, že má syr a chce ho predať na trhu. Stará žena sa usmiala a povedala: „Ja ti ponúknem lepšiu výmenu. Dám ti za tvoj syr tento kúzelný prsteň. S ním sa môžeš stať neviditeľným, keď budeš chcieť.“ Filipko sa zamyslel a rozhodol sa prijať ponuku. Vymenil svoj syr za prsteň a poďakoval starej žene. Potom pokračoval v ceste.
Filipko nevedel, že stará žena bola v skutočnosti zlá bosorka, ktorá chcela získať jeho syr pre svoje kúzelné nápoje. Keď Filipko odišiel, bosorka sa zmenila na vránu a začala ho sledovať. Chcela mu prsteň ukradnúť. Filipko si nič nevšimol a išiel ďalej po ceste. Keď prišiel k mostu, uvidel veľkého trola, ktorý ho strážil. Troll povedal: „Kto tam ide? To je môj most! Musíš mi zaplatiť mýto, ak chceš prejsť!“ Filipko povedal: „Nemám čím zaplatiť. Mám len tento prsteň.“ Troll povedal: „Ukáž mi ten prsteň. Možno je hodnotný.“ Filipko použil svoj prsteň a riekol: „Prsteň, prsteň, splň mi moje želanie. Urob ma neviditeľným, aby som oklamal tohto trola.“ Zrazu Filipko zmizol trollovi z dohľadu. Troll bol zmätený a povedal: „Kam si išiel? Vráť sa sem!“ Filipko prebehol popri trollovi a prešiel mostom.
Bosorka videla, ako Filipko použil prsteň a bola ešte viac nahnevaná. Zmenila sa na hada a plazila sa za ním. Keď bola dosť blízko, uhryzla Filipka do prsta a vzala mu prsteň. Potom sa zmenila späť na vranu a odletela s prsteňom preč. Filipko zostal bezmocne ležať na zemi a nevedel, čo má robiť. Zrazu počul hlas z druhej strany mosta: „Hej, ty tam! To je môj prsteň! Ako si sa k nemu dostal?“ Filipko zdvihol hlavu a uvidel mladú princeznú, ktorá bola majiteľkou prsteňa. Princezná bola nahnevaná, že jej niekto ukradol prsteň. Filipko jej rýchlo vysvetlil, čo sa stalo a poprosil ju o pomoc. Princezná mu uverila a povedala: „To je tá zlá bosorka! Ja ju poznám. Býva v starom hrade na vrchole hory. Musíme ísť za ňou a zobrať jej prsteň späť.“ Filipko súhlasil a spolu s princeznou vyrazil na cestu.
Cestou im bosorka robila rôzne prekážky. Zmenila sa na vlka a pokúsila sa ich zjesť. Zmenila sa na netopiera a pokúsila sa im vyškrabať oči. Zmenila sa na pavúka a pokúsila sa ich chytiť do svojej siete. Ale Filipko a princezná boli statoční a nevzdali sa. Nakoniec dorazili k starému hradu na vrchole hory. Bosorka bola práve vo svojej dielni a varila nápoj z Filipkovho syra. Keď zbadala Filipka a princeznú, začala na nich kričať: „Čo tu chcete? To je môj hrad! Choďte preč!“ Filipko jej povedal: „Chceme späť náš prsteň! Dala si mi ho za môj syr, ale potom si mi ho ukradla!“ Bosorka sa zasmiala a povedala: „To bol len trik! Ten prsteň je môj! A teraz ťa zmením na žabu!“ Zdvihla prsteň nad hlavu a chcela ho použiť proti Filipkovi.
Ale princezná bola rýchlejšia. Hodila svoju šatku na bosorku a obviazala ju ňou okolo hlavy. Potom vzala prsteň z jej ruky a podala ho Filipkovi. Bosorka sa snažila dostať zo šatky, ale bola príliš slabá bez svojho prsteňa. Filipko použil prsteň na bosorku a povedal: „Prsteň, prsteň, splň mi moje želanie. Nech táto bosorka stratí svoju moc navždy a nech nikdy viac neubližuje nikomu.“ Zrazu bosorka prestala byť bosorkou. Zmenila sa na obyčajnú starú ženu bez akýchkoľvek schopností. Uvedomila si, čo spravila, a začala plakať: „Prepáčte mi! Bol to len môj strach zo starnutia! Chcela som byť mladá naveky!“ Filipko bol dobrého srdca a odpustil jej. Povedal: „Nemusíš plakať. Môžeš ísť so mnou na trh a nájsť si nový domov medzi ľuďmi.“ Bosorka sľúbila, že bude lepšia.
Filipko vzal so sebou aj svoj syr, ktorý bosorka nevyužila celý. Spolu s princeznou i bývalou bosorkou odišiel na trh. Tam predal svoj syr za dobré peniaze a kúpil si nové oblečenie i darčeky pre svojho otca. Princezná mu dala aj svoj prsteň ako odmenu za jeho múdrosť i dobrotu. Bývalá bosorka si našla prácu ako upratovačka v jednej bohatej rodine. Bola šťastná, že mohla byť užitočná a milovaná.
Filipko sa vrátil domov so svojím otcom a žili spolu šťastne dovtedy, kým neprišiel princ zo susednej krajiny… Ale to je už iná rozprávka.
