Bola raz jedna víla, ktorá sa volala Ela. Bola to krásna a šťastná víla, ktorá žila hlboko v lese. Ela rada lietala po lese a spievala s vtákmi, taktiež rada pomáhala rastlinám a zvieratám. Ela proste rada robila dobré skutky.
Jedného dňa sa Ela rozhodla, že navštívi neďalekú ľudskú dedinu, ktorú videla pri poletovaní lesom. Ela bola zvedavá na ľudí a na ich životy, chcela vidieť, ako žijú a čo tam celé dni robia.
A tak sa vydala do dediny a uvidela veľa ľudí, ktorí robili rôzne veci, odvážila sa a priblížila k niektorým ľuďom, opatrne ale predsa, začala sa s nimi rozprávať. Spýtala sa ich, čo robia a ako sa majú. Dokonca sa ponúkla, že im pomôže s ich prácou. Ela použila svoje kúzla, aby im uľahčila každodennú robotu.
Víla pomohla pekárovi, aby upiekol viac chleba. Pomohla kováčovi, aby opravil viac nástrojov a záhradníkovi, aby vypestoval viac kvetov. Dokonca pozbierala liečivé rastliny lekárovi, aby vyliečil viac chorých ľudí.
Dedinčania boli potešení, keď videli, čo všetko pre nich dobrá víla urobila. Ela sa usmiala, keď videla, že ľudia sú jej priateľmi a ponúkajú jej kopec drobností ako koláče a voňavé kvety. Ela sa veľmi potešila, keď videla, že ľudia ju rešpektujú a že sú aj vďake nej šťastní a spokojní.
Ele sa podarilo nadviazať priateľstvo s ľuďmi v dedine.
Rozhodla sa, že zostane v dedine a bude žiť s ľuďmi. Dlho premýšľala a niakoniec sa rozhodla, že sa dokonca vzdá svojich krídel a svojej magickej moci. Prijala, že sa stane ľudskou bytosťou a bude medzi týmito dobrými dedinčanmi bývať navždy.
Ela sa rozlúčila so svojimi krídlami a svojou mocou, so svojím starým životom a svojou starou povahou. Na les však nikdy nezanevrie a bude sa vždy prechádzať po lúkach a obdivovať majestátnosť mocných stromov. Určite veľa krát stretne svojích priateľov z lesnej ríše.
A tak sa aj v tejto rozprávke stalo, víla sa zamestanala v lekárni a pomáhala svojím priateľom v dedine. Často sa prechádzala prírodou a z času na čas dokonca uvidela poletovať na oblohe niečo zvláštne. Usmiala sa pretože vedela, že to ju jej starí známi strážia a tešia sa z jej nového života medzi ľuďmi.
Miestami su vety bez správnej vetnej skladby a su tak tazko srozumitelne.