Bol raz jeden muž, ktorý miloval prírodu a stromy. Žil v malej chate v horách, kde mal svoju záhradu a svoj les. Každý deň sa staral o svoje rastliny a sádzal nové stromy. Mal rád všetky druhy stromov: ihličnaté, listnaté, ovocné, okrasné. Vedel o nich veľa vecí a vedel, ako im pomôcť rásť a kvitnúť.
Muž bol veľmi šťastný a spokojný so svojím životom. Ale jedného dňa sa mu stalo niečo, čo mu zmenilo život.
Do jeho oblasti prišli veľké suchá a požiar. Všetko bolo zrazu suché a horúce. Oheň sa rýchlo šíril a ničil všetko na svojej ceste. Muž sa snažil zachrániť aj svoje stromy, ale bolo ich príliš veľa. Musel utiecť zo svojej chaty a nechať za sebou všetko, čo mal.
Keď sa vrátil po pár dňoch, našiel len popol a spálenisko. Jeho záhrada i les boli zničené. Jeho stromy boli spálené a mŕtve. Muž zostal veľmi smutný a zúfalý. Nevedel, čo má robiť.
Ale potom sa stalo niečo zvláštne. Z popola vykukol malý zelený výhonok. Bol to výhonok jedného z jeho stromov, ktorý prežil oheň. Muž sa potešil a povedal si: „Ak tento strom prežil, možno aj iné prežili. Možno ešte nie je všetko stratené.“
Muž sa teda rozhodol, že bude sadiť nové stromy na mieste svojho starého lesa. Začal zbierať semená a sadenice z okolitých lesov a polí. Každý deň chodil na spálenisko a sádzal nové stromy. Sádzal znova rôzne druhy stromov: ihličnaté, listnaté, ovocné aj okrasné. Staral sa o ne a zalieval ich. Dúfal, že raz budú rásť a kvitnúť ako to bolo predtým.
Muž bol veľmi trpezlivý a vytrvalý. Nezastavil sa ani vtedy, keď prišli ďalšie problémy: mráz, víchor, škodcovia či dokonca choroby. Vždy našiel spôsob, ako ochrániť svoje stromy a pomôcť im prekonať ťažkosti.
Po mnohých rokoch sa mu podarilo obnoviť svoj les. Na mieste spáleniska rástli krásne a zdravé stromy. Boli rôznej veľkosti, farby a tvarov. Tvorili hustú a zelenú korunu nad zemou. Vydávali príjemnú vôňu a šumeli v noci vetrom.
Muž bol veľmi šťastný a hrdý na svoje úžasné dielo. Ale nebol sám. Jeho les prilákal mnoho živočíchov: vtákov, cicavcov, hmyz, plazov a aj malých obojživelníkov. Žili v jeho lesa a boli mu vďační za jeho starostlivosť. Spievali mu nočne piesne, robili mu spoločnosť a pomáhali mu s prácou.
Muž bol veľmi milovaný a jeho les bol známy v celej krajine ako les muža, ktorý sadil stromy. Ľudia z okolia chodili k nemu obdivovať jeho les a učiť sa od neho múdrosti. Muž im rád rozprával o svojich stromoch a učil ich, ako sa o ne starať. Muž im tiež dával ovocie, drevo aj liečivé byliny z jeho lesa. Bol veľmi šťastn, štedrý a láskavý.
Tak skončila rozprávka o mužovi, ktorý sadil stromy a pomáhal prírode.
