Rozprávka o Davidovi a zlej bosorke

Bola raz jedna dedina, ktorá sa volala Lúčka. Bola to malá a pokojná dedinka, ktorá ležala v údolí medzi horami a lesmi. V dedine žili ľudia, ktorí boli pracovití a šťastní. Pestovali obilie, chovali dobytok, piekli chlieb. A mali aj jedného špeciálneho priateľa: škriatka Davida.

David bol malý a veselý škriatok, ktorý žil v lesíku neďaleko dediny. Mal rád prírodu a zvieratá, a bol veľmi zručný a užitočný. Pomáhal dedinčanom rôznymi spôsobmi: opravoval im nástroje, liečil im choroby, strážil im úrodu. A za to ho mali veľmi radi.

David a dedinčania si spolu veľmi dobre rozumeli. Navštevovali sa, rozprávali sa, učili sa. Boli si oporou a radosťou.

Jedného dňa sa však stalo niečo hrozné. Prišla k nim zlá čarodejnica, ktorá sa volala Zora. Bola to stará a škaredá čarodejnica, ktorá žila ďaleko v horách. Mala rada moc a bohatstvo a bola veľmi krutá a nenásytná. Chcela ovládnuť celú krajinu a zotročiť si aj dedinčanov.

Zora prišla k dedine Lúčka a nakázala im, že musia splniť jej požiadavky. Povedala im, že musia jej dať polovicu svojej úrody, polovicu svojho dobytka a polovicu svojho zlata. Ale čo bolo najhoršie, musia jej dať aj škriatka Davida, ktorého chce mať za svojho sluhu.

Dedinčania boli prekvapení. Nevedeli, ako je to možné, že čarodejnica vie o ich škriatkovi. Nechceli splniť jej požiadavky, lebo by to znamenalo stratu ich blahobytu a priateľa. Ale báli sa odmietnuť, lebo by to znamenalo hnev a možno aj tvrdú pomstu.

David bol smutný ale rozhodnutý. Povedal dedinčanom, že im chce pomôcť a že urobí všetko, čo bude v jeho silách. Oznámil im tiež, že nájde spôsob, ako zlú čarodejnicu poraziť.

A tak sa David rozhodol, že sa postaví čarodejnici Zore a zachráni dedinku Lúčka. Vzal si so sebou svoj ruksak, svoj luk, palicu a svoje šípy.

David cestoval po horách. Hľadal úkryt čarodejnici Zore, kde by mohol narušiť jej plány. Raz našiel starý hrad na vrchole kopca. Bol to tmavý a strašidelný hrad, ktorý bol plný pasci a strážcov. Ale pre Davida to nebola žiadna výzva.

David použil svoju zručnosť a odvahu na preniknutie do hradu. Prekonal pasce, obehol strážcov, našiel cestu do hradnej veže. Tam našiel čarodejnicu Zoru, ako sedí pri svojom ohni a mieša tajomné elixíry.

Použil svoj luk a šípy a zaútočil na čarodejnicu Zoru. Vystrelil na ňu jeden šíp, ktorý bol namočený v svätej vode. Šíp zasiahol čarodejnicu do ramena a spôsobil jej veľkú bolesť. Čarodejnica vykríkla a spadla na zem.

David použil svoju rýchlosť a múdrosť na útek z hradu. Zobral so sebou čarovný prsteň, ktorý čarodejnica nosila na ruke. Bol to prsteň, ktorý jej dával moc nad celou krajinou. David vedel, že ak ho zničí, zničí aj jej moc.

Náš odvážný škriatok sa vrátil do dediny Lúčka a povedal dedinčanom, čo sa stalo. Rozprozprával im príbeh ako porazil zlú čarodejnicu Zoru a že ju už nikdy nebudú musieť poslúchať. Povedal im, že vzal jej prsteň a že ho hodí do ohňa.

Dedinčania boli šťastní a za jeho snahu postavili škriatkovi dokonca aj v strede dedinky sochu. Tá mala navždy pripomínať ako aj malý človiečik dokáže spraviť veľké veci pre svojich priateľov.

A tak sa stalo, že škriatok David zachránil dedinu Lúčka pred čarodejnicou Zorou.

Ako sa vám páčila rozprávka?

Hodnotenie: 4.7 / 5. Počet hlasovaní 7

Zatiaľ žiadne hlasy! Buďte prvý, kto ohodnotí