Bola raz jedna panda, ktorá sa volala Dona. Žila v lese s rodičmi a súrodencami. Bola to veľmi milá a šikovná panda, ktorá sa rada učila a pomáhala ostatným. No mala aj jednu veľkú slabosť: bála sa vody.
Bála sa vody od malička. Raz, keď bola ešte malá, spadla do rieky a takmer sa utopila. Odvtedy sa vyhýbala všetkému, čo bolo mokré a studené. Nechcela sa kúpať a radšej sa držala sucha a tepla.
Donini rodičia boli smutní a znepokojení. Hovorili jej, že sa musí zbaviť svojho strachu, aby bola zdravá a šťastná. Hovorili jej, že voda je dobrá a neškodná, a že jej pomôže udržať sa čistá a svieža. Prehovárali ju, že ak sa nebude báť vody, bude mať viac energie a radosti zo života.
Ale Dona ich nepočúvala. Myslela si, že jej rodičia ju len tlačia a nútia. Myslela si, že ona vie lepšie, čo je pre ňu dobré.
Ale to nebola pravda.
Dona mala len jednu priateľku, ktorá ju chápala aj keď sa bála vody. Bola to malá sova, ktorá sa volala Lora. Žila na strome neďaleko Doninho domu. Bola to veľmi múdra a trpezlivá sova, ktorá rada čítala a venovala sa kresleniu.
Sova Lora bola jedinou bytosťou, ktorá sa našej malej pande nevysmievala. Hovorila jej povzbudzujúce slová, rozprávala jej poučné príbehy, učila ju nové veci. A snažila sa ju presvedčiť, aby sa prestala vody báť.
Lora často hovorila, že strach je len prekážka, ktorú si sama vytvorila a že voda je len živel, ktorý treba spoznať a rešpektovať ho. Hovorila jej, že voda je plná zázrakov, zábavy a možností.
Ale Dona ju nepočúvala. Myslela si, že aj Lora ju len poučuje a určitým smerom kritizuje. Myslela si, že ona nevie nič o pandách a ich pocitoch.
Ale to taktiež nebola pravda.
Sova Lora brala malú pandu Donu ako svoju najlepšiu priateľku. Chcela jej len pomôcť a ukázať jej, aká krásna a príjemná je voda. A tak sa rozhodla, že sa nevzdá a že ju presvedčí.
Dona bola najprv odmietavá a nepriateľská. Nechcela znova počúvať to isté a ani hovoriť s Lorou. Nechcela sa učiť ani ísť k rieke. Nechcela skúsiť vodu, no postupne sa jej pohľad začal meniť. Začala cítiť zvedavosť a záujem o to, čo jej Lora hovorí a ukazuje.
A nakoniec sa rozhodla, že sa predsa len skúsi dotknúť vody.
Lora bola šťastná a nadšená. Pomohla pande Done pristúpiť k rieke a namočiť si labku do vody. Ukázala jej aká príjemná je voda na koži a ako sa odráža na slnku. Ukázala jej, aké sú vo vode pekné farby a tvary.
Dona bola prekvapená a spokojná. Cítila, ako sa voda dotýka jej kože a odplavuje z nej strach. Z ničoho nič sa však pošmykla a celá padla do vody, no keď sa vynorila, na tvári sa jej rozlial úsmev a obe kamarátky sa začali smiať a špliechať po sebe vodu. Takto sa hrali niekoľko hodín až do večera.
Od toho dňa naša panda Dona milovala vodu a chela sa kúpať každý deň.
