Laure bola mladá a odvážna dievčina, ktorá žila s rodičmi a bratom v malej dedinke. Jedného dňa sa jej brat nevrátil z lesa, kde išiel zbierať huby. Rodičia boli veľmi znepokojení a poslali ju, aby ho našla.
Laure vzala košík a vydala sa do lesa. Hľadala stopy svojho brata, ale nenašla nič. Les bol tichý a zvláštny. Po chvíli narazila na starú chatrč, ktorá bola pokrytá machom a pavučinami. Zvedavosť ju zaviedla dnu.
V chatrči bola tma a smrad. Na stole boli rozložené knihy a fľaše s rôznymi tekutinami. Na stene viselo veľké zrkadlo s pozláteným rámom. Laura sa priblížila k zrkadlu a pozrela sa doň.
Zrazu sa zrkadlo rozblysklo a vyskočila z neho čarodejnica. Bola to stará a škaredá žena s dlhými šedivými vlasmi a ostrými zubami. Mala na sebe čierny plášť a držala v ruke prútik.
„Kto si ty a čo tu robíš?“ zavrčala čarodejnica.
„Ja som Laura a hľadám svojho brata,“ odpovedala dievčina.
„Ha! Tvoj brat je u mňa! Zobrala som ho do svojej krajiny za zrkadlom! A teraz si tu aj ty! Budeš mojou slúžkou!“ zasmiala sa čarodejnica.
„Nie! Pustite nás! Nechceme byť vašimi sluhmi!“ zakričala Laura.
„Priveľa rozprávaš! Zmlkni!“ povedala čarodejnica a zamávala prútikom.
Laura pocítila, ako jej ústa stuhli a nemôže hovoriť. Čarodejnica ju chytila za ruku a ťahala ju k zrkadlu.
„Poď so mnou! Uvidíš svojho brata! A potom budeš robiť to, čo ti poviem!“ povedala čarodejnica.
Laura sa snažila vytrhnúť, ale bola slabšia ako čarodejnica. Prešla cez zrkadlo a ocitla sa v inej krajine.
Bola to krajina plná tmy a strachu. Všade boli kosti, pavučiny a netopiere. Na oblohe bolo len jedno oko, ktoré ich sledovalo. Čarodejnica ju priviedla k veľkému hradu, ktorý bol postavený z lebiek.
„Tu bývam ja,“ povedala čarodejnica. „A tu budeš bývať aj ty.“
Viedla ju do podzemnej kobky, kde bola reťazou prikovaná postava.
„To je tvoj brat,“ povedala čarodejnica. „Je mojim otrokom. A ty budeš tiež.“
Laura pozrela na postavu a spoznala svojho brata. Bol to on, ale bol veľmi chudý, špinavý a smutný. Mal na sebe len handru.
„Marek!“ zakričala Laura, ale z úst jej nevyšiel žiadny zvuk.
Brat ju počul a pozrel sa na ňu. V jeho očiach bolo prekvapenie a bolesť.
„Lauro! Čo tu robíš? Ako si sem prišla?“ spýtal sa.
„Čarodejnica ma sem priviedla. Chce ma mať za slúžku. Ako ti môžem pomôcť?“ odpovedala Laura, ale Marek ju nepočul.
„Čo to šomreš? Nemáš hovoriť!“ povedala čarodejnica a udrela ju prútikom.
„Teraz počúvaj! Budeš robiť to, čo ti poviem! Budeš mi variť, upratovať, prať a žehliť! Budeš mi nosiť jedlo a nápoje! Budeš mi masírovať chodidlá a česať vlasy! Budeš mi spievať piesne a rozprávať príbehy! A ak nebudeš poslúchať, budeš trestaná! A tvoj brat tiež!“ povedala čarodejnica.
„A čo bude s nami? Kedy nás pustíte?“ spýtala sa Laura, ale čarodejnica ju nepočula.
„Nikdy vás nepustím! Ste moji navždy! A teraz choď pracovať! Alebo budeš ľutovať!“ povedala čarodejnica a zamkla ju v kobke s bračekom.
Tak začal život Laury v krajine za zrkadlom. Každý deň musela robiť ťažkú prácu pre čarodejnicu. Nemala ani chvíľu pokoja ani radosti. Nemohla hovoriť so svojím bratom ani s nikým iným. Bola nešťastná a beznádejná.
Ale nevzdávala sa. V jej srdci bola láska k svojmu bračekovi a túžba po slobode. Hľadala spôsob, ako uniknúť z čarodejnicinho zajatia. A jedného dňa našla nádej.
Bolo to vtedy, keď čarodejnica odišla na svoje každoročné zhromaždenie s inými čarodejnicami. Zanechala ju v kobke s bratom a povedala jej, že sa vráti za tri dni.
Laura využila túto príležitosť a začala skúmať hrad. Našla tajný vchod do knižnice, kde boli uložené všetky knihy čarodejnice. Medzi nimi bola aj jedna veľmi stará a opotrebovaná kniha s názvom „Tajomstvá zrkadiel“.
Laura vzala knihu a prelistovala ju. Našla v nej mnoho zaujímavých vecí o zrkadlách a ich mocnostiach. Dozvedela sa, že každé zrkadlo je bránou do inej krajiny, ktorá je odlišná od tej, v ktorej sa nachádza. Dozvedela sa tiež, že existuje spôsob, ako prelomiť kúzlo zrkadla a vrátiť sa do svojej krajiny.
Bol to veľmi jednoduchý spôsob. Stačilo povedať trikrát slovo „Zrkadlo“, potom sa pozrieť do zrkadla a povedať „Chcem ísť domov“. Potom sa zrkadlo otvorilo a prepustilo ju späť do jej krajiny. Laura bola nadšená. Vedela, že to je jej šanca na útek.
Vrátila do kobky a povedala svojmu bratovi o svojom pláne. Brat bol tiež nadšený, ale trošku sa bál.
„Čo ak to nefunguje? Čo ak nás čarodejnica chytí?“ spýtal sa.
„Musíme to risknúť. Nemôžeme tu zostať navždy. Ver mi, toto je naša jediná šanca,“ povedala Laura.
„V poriadku. Dúfam, že máš pravdu,“ povedal Marek.
Laura vzala zrkadlo, ktoré bola v kobke a položila ho na zem. Potom sa postavila pred neho a povedala trikrát slovo „Zrkadlo“.
Zrkadlo sa rozblysklo a ukázalo jej obraz dediny. Laura sa usmiala a povedala „Chcem ísť domov“.
Zrkadlo sa otvorilo a vytvorilo portál. Laura vzala svojho bračeka za ruku a viedla ho k portálu.
„Poďme! Rýchlo!“ povedala.
Obaja prešli portálom a ocitli sa v lese pred chatrčou. Boli späť vo svojej krajine.
Laura a braček sa objali a plakali od radosti. Boli šťastní, že sa im podarilo uniknúť z čarodejnicinho zajatia.
„Som tak rád, že ťa vidím! Ľúbim ťa!“ povedal Marek.
Potom sa pozreli na chatrč a zrkadlo, ktoré bolo stále otvorené.
„Čo s tým?“ spýtala sa Laura.
„Musíme to zničiť. Aby sa čarodejnica nemohla vrátiť,“ povedal Marek.
Laura prikývla a vzala kameň. Hodila ho do zrkadla s všetkou silou. Zrkadlo sa rozletelo na tisíc kúskov a portál sa zavrel. Z chatrče sa ozval hlasný výkrik čarodejnice.
„NIE! Ako ste to spravili? Kto vám to povedal? Vrátte sa sem! Vrátte sa sem!“ kričala čarodejnica.
Laura a brat ju ignorovali a utekali z lesa. Vedeli, že čarodejnica už nemôže nič urobiť. Boli slobodní.
Keď prišli do dediny, stretli svojich rodičov, ktorí boli veľmi šťastní, že ich vidia. Objali ich a pobozkali.
„Kde ste boli? Čo sa vám stalo?“ spýtali sa rodičia Laura im všetko vysvetlila. Povedala im o čarodejnici, o krajine za zrkadlom a o tom, ako sa im podarilo uniknúť.
Rodičia boli prekvapení a vystrašení. Boli radi, že ich deti sú v poriadku.
A tak skončila rozprávka o Laure, ktorá sa vydala hľadať svojho strateného brata. Našla ho a spolu sa vrátili domov. Boli šťastní a nikdy viac neodišli z dediny. A čarodejnica? Tá zostala sama a nahnevaná v krajine za zrkadlom. A nikdy ju už nikto nevidel.
