V malebnom lesíku, kde sa slnečné lúče predierali cez hustú korunu stromov a kde vánok jemne šumel listami, sa stretli štyri zvieratká, ktoré mali spoločný sen. Bol to ježko Jožko, ktorý bol známy svojou trpezlivosťou a múdrosťou, zajac Miško, ktorý bol najrýchlejší v celom lese, líška Leni, ktorej šikovnosť a elegancia boli neprehliadnuteľné, a veverička Viki, ktorá bola rýchla a obratná ako nikto iný.
Ich spoločný sen bol jednoduchý, no pre nich nesmierne dôležitý – chceli si založiť divadlo. Chceli ukázať svetu svoje talenty a potešiť ostatné zvieratká v lese. Svoje plány začali rozvíjať za jasných letných popoludní, keď sa stretli uprostred lesa na malom čistinke.
„Musíme nájsť vhodné miesto, kde môžeme hrať naše predstavenia,“ povedal rozvážne ježko Jožko, ktorý si zapisoval ich nápady do malého zošitka. Zajac Miško, ktorý mal vždy plno energie, navrhol starú lúku neďaleko potoka, kde by mohli postaviť javisko. Všetci súhlasili a s nadšením sa pustili do práce.
Líška Leni, ktorá mala talent na remeslá, začala navrhovať dekorácie a kostýmy. Jej šikovné labky dokázali vytvoriť nádherné kúsky, ktoré zaujali každého, kto ich videl. Veverička Viki, vďaka svojej rýchlosti a obratnosti, pomáhala zbierať rôzne materiály, ktoré boli potrebné na stavbu javiska. Zajac Miško, využívajúc svoju rýchlosť, behal po celom lese a pozýval ostatné zvieratká na ich premiéru. Ježko Jožko sa zatiaľ staral o skúšky a režíroval ich prvé predstavenie, ktoré malo byť o hľadaní priateľstva a spolupráci.
Po týždňoch tvrdej práce, keď sa dekorácie leskli na slnku a javisko bolo pripravené, nastal deň premiéry. Zvieratká z celého lesa sa zhromaždili na lúke, zvedavé a plné očakávaní. Predstavenie bolo o hľadaní priateľstva a spolupráci, čo bolo pre zvieratká v lese veľmi dôležité.
Keď začala hra, všetci boli unesení. Ježko Jožko hral rolu múdreho starca, ktorý radil ostatným, ako nájsť cestu k priateľstvu. Zajac Miško bol energický mladík, ktorý sa vydal na cestu za svojimi snami. Líška Leni hrala krásnu princeznú, ktorá pomáhala iným nájsť šťastie. Veverička Viki bola veselá tanečnica, ktorá rozveselila každého svojimi tancami a úsmevom.
Publikum tlieskalo, smialo sa a užívalo si každú sekundu predstavenia. Keď padla posledná opona, zvieratká v hľadisku boli nadšené a plné obdivu k tomu, čo dokázali ich priatelia na javisku.
Po skončení predstavenia boli herci plní radosti a hrdosti na to, čo spoločne dosiahli. „Vidíte, keď spolupracujeme, môžeme dosiahnuť čokoľvek,“ povedala líška Leni s úsmevom na tvári. Ostatní súhlasili a rozhodli sa, že budú pokračovať v hraní divadla, aby potešili celý les a ukázali, aké dôležité je priateľstvo a spolupráca.
A tak sa zvieratká z lesa stali známymi hercami a ich divadlo sa stalo miestom, kde sa stretávali priatelia a rodiny, aby si spolu užili krásu príbehov a radosť zo spoločného času. Ich predstavenia boli plné smiechu, dojatia a poučenia, a každé zvieratko v lese sa tešilo na ďalšie divadelné večery.
