Norka bola malá a veselá žaba, ktorá žila v rybníku. Mala rada spievanie, tanec a hranie sa s ostatnými zvieratami. Ale najviac zo všetkého milovala spievanie. Vždy keď počula hudbu, začala spievať svojou jasnou a čistou hláskou. Spievala o rôznych veciach, o slnku, o kvetoch, o vode, o láske. Norka mala veľa piesní, ktoré si sama vymyslela a ktoré si rada spievala. Naučila sa veľa zaujímavých vecí o hudbe a jej histórii. Ale to jej nestačilo. Chcela sa naučiť ešte viac a zlepšiť sa. Chcela sa zúčastniť súťaže o najlepšieho speváčku a vyhrať ju.
Jedného dňa keď išla po brehu rybníka, stretla starú a múdru sovu, ktorá bola bývalou majsterkou v hu-hu spievaní. Norka sa jej poklonila a pozdravila ju. Stará sova sa jej prihovorila: „Ahoj, malá žabka. Ako sa voláš?“ „Volám sa Norka. Som malá a veselá žaba, ktorá žije v rybníku.“ Stará sova jej povedala: „Teší ma, Norka. Ja som Stará sova Liza. Som bývalá majsterka v spievaní.“ Norka bola prekvapená a užasnutá. Povedala jej: „To je úžasné! Ja tiež milujem spievanie! Chcela by som sa stať takou dobrú speváčkou ako ty!“ Stará sova sa usmiala: „To je pekné prianie, Norka. Ale vieš, že spievanie nie je len zábava, ale aj tvrdá práca? Vieš, že musíš cvičiť každý deň a zlepšovať sa? Vieš, že musíš dodržiavať pravidlá a rešpektovať svoj hlas?“ Norka odpovedala: „Áno, viem to. A som ochotná to urobiť. Chcem sa naučiť všetko o spievaní. Chcem sa zúčastniť súťaže o najlepšieho speváka a vyhrať ju!“ Stará sova jej odvetila: „Dobre, Norka. Ak máš takú veľkú túžbu a odhodlanie, ja ti pomôžem. Ja budem tvojím učiteľom a trénerom. Ja ti ukážem, ako sa stať dobrým spevákom.“ Norka bola veľmi šťastná a poďakovala jej. „Ďakujem ti, Stará sova Liza. Ty si môj najlepší priateľ“
Stará sova začala učiť Norku spievanie. Našla pre ňu vhodné miesto na cvičenie, ktoré bolo tiché a pokojné. Tam jej ukázala, ako dýchať správne, ako rozcvičiť svoje hlasivky, ako artikulovať slová a ako intonovať tóny. Potom jej ukázala, ako spievať rôzne piesne, ako napríklad ľudové piesne, detské piesne, popové piesne a operné žabacie árie. Potom jej ukázala, ako sa zúčastniť súťaže, napríklad karaoke, talentová šou alebo spevácka olympiáda. Norka sa učila veľmi rýchlo a ochotne. Bola nadaná a pracovitá.
Norka cvičila každý deň so Starou sovou. Postupne sa stala veľmi šikovnou speváčkou. Zvládla všetky piesne a disciplíny. Bola pripravená na súťaž.
Jedného dňa sa zúčastnila svojej prvej súťaže o najlepšieho speváka. Bola to veľká a slávnostná udalosť, na ktorej sa zišlo veľa ľudí a zvierat. Boli tam aj iní speváci, ktorí boli skúsení a silní. Norka sa nezľakla a nevzdala sa. Povedala si: „Ja to dokážem! Ja som dobrá speváčka! Ja vyhrám túto súťaž!“ Stará sova odvetila „Držím ti palce, Norka. Ty si môj žiak a priateľ. Ty si mi dala nádej a radosť. Ty si najlepšia!“ Norka jej poďakovala a povedala: „Poďme na to, Stará sova.“
Norka začala svoje spievanie. Spievala jednu pieseň za druhou s gráciou a istotou. Nezaváhala a nechybovala ani raz. Bol krásna ako ruža a sladká ako med. Všetci ju obdivovali a tlieskali jej. Norka bola šťastím bez seba.
Norka dokončila svoje spievanie. Zistila, že mala najlepší hlas a najlepší výkon zo všetkých spevákov. Vyhrala súťaž o najlepšieho speváka. Dostala veľkú zlatú medailu a veľký pohár. Všetci jej gratulovali a chválili ju. Norka bola nadšená a dojatá. Povedala: „Vyhrala som súťaž o najlepšieho speváčku! Splnila som si svoj sen! Som najšťastnejšia žaba na svete!“
Norka sa poďakovala Starej sove za jej pomoc a priateľstvo. „Ty si moja najlepšia priateľka! Ďakujem.“