V jednej malej krajine, kde boli hory, lesy a lúky, bola dedina, ktorá sa volala Pekná. Bola to pekná dedina, s bielymi domčekmi, červenými strechami a kvetinovými záhradkami. V tej dedine žili šťastní ľudia, ktorí si pomáhali a mali sa radi. Pracovali na poliach, pestovali ovocie a zeleninu, chovali dobytok a ovce. Mali aj svojho starostu, ktorý sa o nich staral a riešil ich problémy.
V blízkosti dediny bolo malé jazierko, kde žil dráčik Ferko. Ferko bol dobrý a milý dráčik, ktorý nikdy nikomu neublížil. Mal zelenú šupinatú kožu, dlhý chvost s bodcom na konci, malé krídla a ostré zuby. Ale nevedel dýchať oheň, ako iné draky. Namiesto toho vedel chŕliť vodu, ktorú si naberal do svojho brucha z jazierka. Ferko rád lietal nad lesmi a lúkami, pozoroval zvieratá a rastliny. Ale nikdy neletel nad dedinou Pekná, lebo sa bál ľudí. Počul totiž, že ľudia nemajú radi drakov a že ich lovia a zabíjajú.
Jedného dňa však vypukol veľký požiar v dedine Pekná. Niektoré domy sa zapálili od iskry z ohňa, ktorý si rozložili pastieri na lúke. Oheň sa rýchlo šíril a hrozil, že zničí celú dedinu. Ľudia sa snažili hasiť oheň vedrami s vodou alebo hrabľami s mokrou trávou. Ale bolo to málo. Zúfalí volali o pomoc.
Ferko počul ich volanie. Zvedavo sa priblížil k dedine a uvidel oheň. Zľakol sa a chcel sa vrátiť do jazierka. Ale potom si spomenul na to, že on vie dýchať vodu. Možno by mohol pomôcť ľuďom zahasiť ten oheň. Rozhodol sa to skúsiť.
Vyletel z lesa a letel nad dedinou. Otvoril svoje ústa a vychŕlil silný prúd vody, ktorý zahasil oheň na strechách domov. Potom sa vrátil do jazierka a napil sa vody. Takto pokračoval, kým nezahasil celý požiar.
Ľudia boli veľmi prekvapení a vďační, že im dráčik Ferko zachránil dedinu. Rozhodli sa mu podakovať a priniesli mu košík plný ovocia a sladkostí. Položili ho na breh jazierka a zavolali na dráčika.
- Dráčik Ferko! Dráčik Ferko! Príď sem!
Ferko vyplával na hladinu a uvidel košík. Potešil sa a povedal:
- Ďakujem vám, milí ľudia, za tento dar. Som rád, že som vám mohol pomôcť.
- My ti ďakujeme, dráčik Ferko, za tvoju pomoc. Si veľmi odvážny a šikovný. Chceš byť naším priateľom?
- Áno, veľmi rád.
A tak sa dráčik Ferko stal priateľom s ľuďmi z dediny Pekná. Navštevoval ich často a hrával sa s deťmi. Ľudia ho mali radi a rešpektovali ho. A žili spolu šťastne až do konca dní.
Koniec
