Bol raz jeden chlapec menom Petrík, ktorý žil v malej dedinke na okraji veľkého lesa. Petrík bol veľmi milý a láskavý chlapec, ktorý mal rád zvieratá. Často chodieval do lesa, aby sa s nimi kamarátil.
Jedného dňa sa Petrík prechádzal po lese, keď stretol starú ženu. Stará žena bola bosá a mala dlhé sivé vlasy. Bola oblečená v starom šate a na hlave mala čapicu z listov.
„Dobrý deň,“ pozdravil Petrík starú ženu. „Ako sa máte?“
„Dobre,“ odpovedala stará žena. „A ty?“
„Dobre,“ povedal Petrík. „Len som sa prechádzal po lese.“
„Asi sa ti páči príroda,“ povedala stará žena.
„Áno,“ povedal Petrík. „Veľmi sa mi páči. Mám rád zvieratá.“
„Aj ja mám rada zvieratá,“ povedala stará žena. „A vedz, že ja viem hovoriť s nimi.“
Petrík bol prekvapený. „Vy viete hovoriť so zvieratami?“
„Áno,“ odpovedala. „Naučila som sa to, keď som bola ešte mladá. Je to dar od prírody.“
„To je úžasné,“ povedal Petrík. „Chcel by som sa to tiež naučiť.“
„To je možné, ale nebude to ľahké. Musíš sa veľa učiť a cvičiť.“
„Ja sa to naučím,“ povedal Petrík. „Som veľmi odhodlaný.“
„Takže,“ povedala starenka. „Tu je prvá lekcia. Musíš sa naučiť, ako počúvajú zvieratá. Musíš sa naučiť ich jazyk.“
„Ako to mám urobiť?“ spýtal sa Petrík.
„Musíš venovať pozornosť tomu, čo ti hovoria,“ povedala starena. „Musíš sa naučiť rozumieť ich hlasom, ich pohybom, ich výrazom tváre.“
„Ja sa to naučím,“ povedal Petrík.
„A ešte jedna vec,“ povedala „Musíš byť trpezlivý. Bude to trvať nejaký čas, kým sa naučíš hovoriť so zvieratami.“
„Ja som trpezlivý,“ povedal Petrík.
„Takže, to je všetko na dnes. Príď zajtra znova a ja ti dám ďalšiu lekciu.“
Petrík sa rozlúčil so starou ženou a išiel domov. Bol veľmi nadšený, že sa učí hovoriť so zvieratami.
Na druhý deň Petrík prišiel do lesa a znova našiel starú ženu. Stará žena mu dala druhú lekciu. Naučila ho, ako hovoriť s vtákmi.
Petrík sa učil od starej ženy každý deň. Naučil sa hovoriť s všetkými druhmi zvierat, od vtákov a rýb až po kone a medvede.
Petrík bol veľmi šťastný, že sa naučil hovoriť so zvieratami. Mohol sa s nimi rozprávať a kamarátiť. Dozvedel sa o nich veľa nového a naučil sa ich lepšie chápať.
Jedného dňa Petrík išiel do lesa a znova stretol starú ženu. „Ďakujem vám, že ste ma naučila hovoriť so zvieratami,“ povedal Petrík.
„Je mi potešením,“ povedala „Teší ma, že im môžeš teraz lepšie chápať.“
Petrík sa rozlúčil a išiel domov. Bol veľmi šťastný, že môže odteraz hovoriť so zvieratami.
Petrík pokračoval v návštevách lesa a rozprávaní sa so zvieratami. Zvieratá sa naučili dôverovať Petrovi a on sa naučil rozumieť ich problémom.
Jedného dňa Petrík počul, ako sa lesní vlci hádajú. Vlci sa hádali o tom, kto bude vodcom svorky. Petrík sa rozhodol pomôcť vlkom vyriešiť ich hádku.
Porozprával sa s každým z vlkov a dozvedel sa o ich názoroch. Potom sa stretol s vlkmi a povedal im, že všetci majú dobré nápadyz že by mali spolupracovať a pracovať ako tím.
Vlci si uvedomili, že Petrík má pravdu. Spojili sa a zvolili si nového vodcu, ktorý bol múdry a spravodlivý.
Petrík pomohol mnohým aj ďalším zvieratám v lese. Pomáhal strateným mláďatám nájsť ich rodičov, pomáhal chorým zvieratám nájsť lieky a pomáhal zraneným zvieratám uzdraviť sa.
Zvieratá lesa boli Petrovi vďačné za jeho pomoc. Petrík sa stal ich priateľom a veľkým ochrancom.
Zdroj: Bard
