Bol raz jeden mladý kováč, ktorý sa volal Lukáš. Žil v malej dedinke pod horami a rád opravoval veci pre svojich susedov. Jedného dňa prišiel do jeho dielne starý muž s rozbitým vozom. Lukáš mu ponúkol svoju pomoc a začal opravovať kolesá. Keď skončil, starý muž mu poďakoval a povedal mu, že má pre neho darček. Z vozíka vytiahol starý meč zabalený v handri.
„Čo je to?“ spýtal sa Lukáš.
„To je tajomný meč, ktorý som našiel v jaskyni. Je to veľmi vzácny a mocný meč, ktorý patril starodávnemu hrdinovi. Má schopnosť meniť svoj tvar podľa toho, kto ho drží. Môže byť dýkou, sekerou, kopijou alebo čímkoľvek iným. Ale pozor, meč má aj svoju vôľu a vyberá si svojho majiteľa. Ak si ho meč neobľúbi, môže ti ublížiť alebo ťa zradiť. Preto ti ho dávam len pod jednou podmienkou: musíš ísť na dobrodružnú cestu a nájsť jeho pravého majiteľa.“
Lukáš bol prekvapený a zvedavý. Zobral si meč a rozbalil ho. Meč bol dlhý a lesklý s rukoväťou v tvare draka. Keď ho Lukáš chytil do ruky, pocítil zvláštny pocit v hrudi. Meč sa zatriasol a zmenil svoj tvar na krátky luk so šípom.
„Wow!“ vykríkol Lukáš. „To je úžasné!“
Starý muž sa usmial a povedal: „Vidíš? Meč ti ukázal svoju podobu. To znamená, že si ho meč obľúbil a uznal ťa za svojho majiteľa. Ale to neznamená, že si jeho pravým majiteľom. Musíš ísť na cestu a nájsť toho, kto je určený pre tento meč. Ako to poznáš? To ti nepoviem. To musíš zistiť sám.“
Lukáš bol zmätený a zvedavý. Chcel vedieť viac o tomto meči a o tom, kto je jeho pravým majiteľom. Zároveň sa bál opustiť svoju dedinu a ísť do neznáma. Ale niečo v ňom mu hovorilo, že toto je jeho osud.
„Kam mám ísť?“ spýtal sa Lukáš.
„To ti tiež nepoviem.“ odpovedal starý muž. „Musíš nasledovať svoje srdce a svoj meč. On ti ukáže cestu.“
A tak sa Lukáš rozhodol ísť na cestu so svojím tajomným mečom. Nevedel, čo ho čaká za rohom, ale vedel, že to bude veľké dobrodružstvo.
Nevedel, kam má ísť, tak sa len riadil svojím inštinktom a mečom. Meč sa menil podľa toho, čo Lukáš potreboval. Keď sa stretol s nebezpečenstvom, meč sa zmenil na zbraň. Keď potreboval loviť alebo zbierať jedlo, meč sa zmenil na nástroj. Keď potreboval odpočívať alebo sa schovať, meč sa zmenil na prístrešok.
Lukáš prešiel mnohými krajinami a zažil mnohé dobrodružstvá. Spoznal rôznych ľudí a tvory. Niektorí boli priateľskí a pomohli mu. Iní boli nepriateľskí a chceli mu ublížiť alebo ukradnúť meč. Lukáš sa naučil bojovať, obchodovať, liečiť a prežiť v každej situácii.
Ale stále nevedel, kto je pravým majiteľom meča. Meč mu nikdy nepovedal nič o tom, koho hľadá. Lukáš sa začal cítiť unavený a frustrovaný. Nechcel už cestovať a riskovať svoj život. Chcel sa vrátiť domov a žiť pokojne.
Jedného dňa prišiel do veľkého mesta, kde sa konala slávnosť. Lukáš sa rozhodol ísť pozrieť na zábavu. Videl mnohé atrakcie a predstavenia. Ale najviac ho zaujal turnaj rytierov. Lukáš videl, ako rytieri bojovali o cenu: krásnu princeznú.
Lukáš si pomyslel: „To by bola skvelá príležitosť ukázať svoj meč a možno nájsť jeho pravého majiteľa. Možno je to tá princezná alebo niekto z rytierov.“
Lukaš sa prihlásil do turnaja a dostal sa až do finále. Tam sa stretol s najlepším rytierom v meste: Sir Jaroslavom. Sir Jaroslav bol silný a skúsený bojovník. Mal veľký meč s diamantovou čepeľou.
Lukáš vzal svoj meč a chystal sa na boj. Meč sa zmenil na dlhú šabľu s ostrou hranou. Lukaš a Sir Jaroslav začali bojovať. Bolo to tvrdé a napínavé stretnutie. Oba boli rovnocenní súperi.
Ale potom sa stalo niečo nečakané. Meč v ruke Lukáša začal svietiť a meniť farbu. Zrazu bol červený ako oheň, potom modrý ako ľad, potom zelený ako tráva a nakoniec žltý ako slnko.
Lukáš bol prekvapený a zmätený. Nevedel, čo to znamená. Sir Jaroslav to využil a zaútočil na Lukáša s plnou silou. Jeho meč narazil na Lukášov meč s hlasným zvukom.
V tom okamihu sa stalo niečo úžasné. Meč v ruke Lukáša vybuchol svetlom a zmenil svoj tvar na obrovského draka. Drak vyrazil z ruky Lukáša a zahryzol sa do meča Sir Jaroslava. Meč sa rozlomil na kúsky a drak zavrčal.
Všetci boli šokovaní a užasnutí. Lukáš, Sir Jaroslav, princezná, diváci no proste všetci. Nikto nevedel, čo sa deje.
Len jeden človek vedel. Bol to starý muž, ktorý dal Lukášovi meč. Bol to ten istý starý muž, ktorý bol v skutočnosti mocný čarodejník. On stál v dave a sledoval celý príbeh.
Usmial sa a povedal: „Tak to je on. On je ten pravý majiteľ meča. On je ten starodávny hrdina, ktorého meč hľadal. On je ten, kto má oslobodiť tento svet od zla. On je ten, kto má byť kráľom.“
A tak meč našiel svojho majiteľa.
