Bol raz jeden chlapec menom Janko, ktorý žil v malej dedinke pri lese. Janko rád chodil do lesa zbierať huby, lesné plody a pozorovať zvieratá. Jedného dňa sa rozhodol ísť do hlbšej časti lesa, kde ešte nikdy nebol. Mal so sebou batoh, nožík a fľašu s vodou.
Janko kráčal lesom a obdivoval krásnu prírodu. Videl veveričky, zajace, srnky a vtáky. Po chvíli sa dostal na lúku, kde rástli kvety všetkých farieb. Uprostred lúky bol malý rybník s čírou vodou. Janko sa potešil a rozhodol sa ísť sa napiť a osviežiť.
Keď prišiel k rybníku, zbadal niečo zvláštne. Na dne rybníka bolo niečo žiarivé a tvarom pripomínalo mincu. Janko sa zvedavo sklonil nad vodu a snažil sa lepšie vidieť. Zrazu sa ozval hlas:
„Ahoj, som kúzelné jazierko. Môžem splniť tri tvoje želania.“
Janko sa veľmi preľakol a odskočil od rybníka. Pozrel sa okolo seba, ale nikoho nevidel. Potom sa znova ozval hlas:
„Neboj sa, nič ti neurobím. Som tu už dlho a nikto ma nenašiel. Ty si prvý človek, ktorý ma videl. Povedz mi svoje želania a ja ti ich splním.“
Janko bol veľmi prekvapený a zvedavý. Nevedel, či tomu má veriť, ale rozhodol sa to vyskúšať.
„Dobre,“ povedal Janko. „Moje prvé želanie je, aby som mal veľa peňazí.“
„Je to hotové,“ povedal hlas. „Pozri sa do svojho batoha.“
Janko otvoril svoj batoh a uvidel tam plno zlatých mincí. Bol veľmi šťastný a potešený.
„Wow, to je úžasné!“ zvolal Janko. „Ďakujem ti, kúzelné jazierko!“
„Nie je začo,“ povedal hlas. „A aké je tvoje druhé želanie?“
Janko si pomyslel chvíľu a potom povedal:
„Moje druhé želanie je, aby som mal veľa priateľov.“
„Je to hotové,“ povedal hlas. „Pozri sa na lúku.“
Janko sa pozrel na lúku a uvidel tam veľa detí z jeho dediny. Všetci ho volali a pozývali ho na hru.
„Wow, to je úžasné!“ zvolal Janko. „Ďakujem ti, kúzelné jazierko!“
„Nie je začo,“ povedal hlas. „A aké je tvoje tretie želanie?“
Janko si pomyslel dlhšie a potom povedal:
„Moje tretie želanie je, aby si bol šťastný.“
„Je to hotové,“ povedal hlas. „Pozri sa na rybník.“
Janko sa pozrel na rybník a uvidel tam veľa rýb a žiabok. Rybník bol plný života a radosti.
„Wow, to je úžasné!“ zvolal Janko. „Ďakujem ti, kúzelné jazierko!“
„Nie je začo,“ povedal hlas. „Ty si najlepší človek, akého som kedy stretol. Ďakujem ti za tvoje želania. Teraz môžeš ísť domov a byť tiež šťastný.“
Janko sa rozlúčil s kúzelným jazierkom a s deťmi na lúke. Vzal si svoj batoh s peniazmi a vybral sa späť do dediny. Cestou stretol svoju mamu a otecka, ktorí ho veľmi milovali. Povedal im o svojom dobrodružstve a oni mu neverili.
Ale keď im ukázal peniaze v batohu, boli veľmi prekvapení a šťastní.
„Ako si to spravil?“ spýtali sa ho.
„Našiel som kúzelné jazierko v lese,“ povedal Janko.
„A čo si si prial?“ spýtali sa ho.
„Prial som si peniaze, priateľov a šťastie pre jazierko,“ povedal Janko.
„To sú krásne želania,“ povedali mu mama a otecko. „Si veľmi dobrý chlapec.“
Potom ho objali a pobozkali.
A tak žili Janko a jeho rodina šťastne a spokojne.
A kúzelné jazierko tiež.
