Bola raz jedna kráľovná, ktorá vládla nad veľkou krajinou. Bola veľmi mocná a bohatá, ale aj pyšná a krutá. Nemala rada nikoho, kto jej odporoval alebo ju kritizoval. Zabavovala si majetky a slobody svojich poddaných, zatvárala ich do väzenia alebo ich posielala na smrť. Nikto sa jej neodvážil postaviť na odpor, pretože sa jej báli.
Jedného dňa sa však stalo niečo, čo zmenilo jej život. Keď bola na prechádzke po svojom zámku, spadla z vysokého okna a zlomila si chrbticu. Lekári jej povedali, že už nikdy nebude chodiť a že bude musieť zostať na lôžku do konca svojich dní. Kráľovná bola zúfalá a nahnevaná. Myslela si, že je to trest za jej zlé skutky.
V tom čase sa v jej krajine objavil mladý pútnik, ktorý mal dar uzdravovať ľudí dotykom svojej ruky. Pútnik sa dozvedel o kráľovnej a rozhodol sa jej pomôcť. Prišiel na zámok a požiadal o audienciu. Kráľovná ho nechala priviesť do svojej komnaty a spýtala sa ho, čo chce.
Pútnik jej povedal, že vie o jej chorobe a že ju môže vyliečiť. Kráľovná sa pousmiala a povedala mu, že je to nemožné. Pútnik ju vyzval, aby mu dala šancu a položil svoju ruku na jej chrbát. Vtom kráľovná pocítila prúd tepla a energie, ktorý prešiel jej telom. Cítila, ako sa jej svaly napínajú a uvoľňujú, ako sa jej nervy obnovujú a ako sa jej kosti spájajú.
Kráľovná bola ohromená a šťastná. Skúsila sa postaviť z lôžka a podarilo sa jej to. Mohla znova chodiť! Objala pútnika a poďakovala mu za jeho zázrak. Pútnik ju však prerušil a povedal jej: „Nevyliečil som ťa ja, ale tvoje srdce. Tvoja choroba bola dôsledkom tvojej pýchy a krutosti. Keď si ma nechala prísť k tebe, prejavila si pokoru a milosrdenstvo. To ti vrátilo tvoje zdravie.“
Kráľovná bola prekvapená a zamyslela sa nad jeho slovami. Uvedomila si, že mal pravdu. Uvedomila si, ako veľa zla spôsobila svojim ľuďom a ako veľa dobra by mohla urobiť. Rozhodla sa zmeniť svoj život a stať sa lepšou kráľovnou.
Od toho dňa začala spravodlivo vládnuť svojej krajine. Zrušila nespravodlivé zákony a dane, prepustila väzňov a odškodnila poškodených. Začala podporovať vzdelanie, kultúru a umenie. Začala sa starať o chudobných, chorých a slabých. Začala budovať priateľstvá s inými krajinami a podporovať mier.
Všetci ľudia v jej krajine ju milovali a obdivovali. Hovorili o nej ako o najmúdrejšej a najlepšej kráľovnej na svete. A ona bola šťastná, pretože našla pravý zmysel svojho života.
