Bol raz jeden malý psík menom Dingo. Dingo mal dlhú, hnedú srsť a veľké, tmavé oči. Bol to veľmi veselý a hravý psík, ktorý sa veľmi rad hral so svojimi psími kamarátmi. No napriek tomu, že sa snažil, nikdy sa mu nepodarilo získať priateľa aj medzi mačkami.
Jedného dňa, keď sa Dingo prechádzal parkom, stretol malú mačku menom Luna. Luna bola čierna s bielymi fľakmi a mala jemnú, lesklú srsť. Dingo si ju veľmi obľúbil a snažil sa s ňou hrať, no Luna naňho len vrčala a vždy utiekla preč. Dingo však nebol typom psa, ktorý by sa ľahko vzdal. Preto každý deň chodil do parku a snažil sa získať Luninu dôveru.
Postupne sa mu to aj podarilo. Luna zistila, že Dingo nie je nebezpečný a že sa s ním dá dobre hrať. Spolu behali parkom, naháňali sa a hádzali si loptičku. Postupne sa medzi nimi vytvorilo pevné priateľstvo. Dingo a Luna sa stali nerozlučnými kamarátmi.
Luna dokonca raz prišla k Dingovi domov na návštevu. Dingo ju prekvapil svojou veľkorysosťou a daroval jej svoj obľúbenú hračkársku kosť. Luna bola z toho nadšená a odvtedy bola medzi nimi dôvera a priateľstvo.
Od tej chvíle sa Dingo a Luna stali neoddeliteľnými kamarátmi a každý deň sa spolu hrali v parku. Dingo už viac nebol smutný, že nemal priateľa aj medzi mačkami. Luna zasa spoznala, že nie všetci psi sú zlí. Boli to skutočne najlepší kamaráti, ktorí si navzájom veľmi pomáhali a boli si oporou v ťažkých chvíľach. A tak spolu prežili množstvo šťastných dní.
