Bola Štedrá večera a Santa Claus sa pripravoval na odchod zo Severného pólu. Skontroloval svoj batoh s darčekmi, zapriahol svoje posledné soby a skočil do sane. „Ho, ho, ho,“ zasmial sa. „Dovidenia, pani Clausová!“
Pani Clausová mávala, kým sa sane nezmenšili na malé miesto na oblohe, potom vošla dnu. Všade spali Santovi škriatkovia, unavení z výroby mnohých darčekov. „No tak, chlapci,“ povedala pani Clausová, „nemôžeme urobiť niečo zábavné?“ Nikto sa nepohol ani neprehovoril, bolo počuť len chrápanie.
Sadla si a snažila sa čítať, keď zrazu počula „Ťuk, ťuk, ťuk!“ Rýchlo vstala a cez obývačku prebehlo malé hnedo-biele šteniatko. Pani Clausová ho zodvihla do náruče a prečítala menovku na jeho obojku. „Pre Woodyho,“ stálo na nej. „Ach,“ vzdychla. „Santa zabudol na Woodyho darček. Čo teraz?“
Chodila hore-dole a premýšľala nahlas, keď zrazu dostala nápad. „Zoberiem Woodymu jeho darček sama,“ povedala odhodlane, „prečo by mal mať Santa všetku zábavu?“
Pani Clausová zamierila do spálne, vytiahla Santov starý oblek a obliekla si ho. Rukávy boli príliš dlhé a nohavice príliš voľné. „Je to príliš veľké, ale bude to musieť stačiť,“ povedala a zdvihla šteniatko. Vyšla von na dvor.
Santove staré sane boli zakopané pod kopou darčekových krabíc, ale ešte stále boli v dobrom stave. Potom zamierila do majeru. Dixon, najstarší Santov sob, spal vo svojom stánku. „Dixon,“ povedala pani Clausová, „potrebujem tvoju pomoc. Pomôžeš mi potiahnuť Santove staré sane?“ Dixon kopol nohami a bežal k saniam. Pani Clausová ho rýchlo zapriahla a položila šteniatko vedľa seba na sedadlo.
Rýchlosťou svetla sa vzniesli do oblohy, práve minuli komín domu. Leteli vyššie a vyššie a hviezdy okolo nich blikali. Šteniatko držala na kolenách, aby mu nebolo zima. Zrazu začalo snežiť a veľké mäkké vločky sa pomaly znášali. Sneženie sa zhoršovalo a vietor sa zdvihol, takže sa ťažko videlo. Pani Clausová a Dixon museli lietať ďalej a ďalej.
Ani nevedeli kedy, no už boli unavení a sánky začali klesať. „Dixon, buď opatrný,“ upozorňovala pani Clausová, „vidím mestské strechy pod sebou, zamier prosím na tú plochú strechu!“ Dixon zamieril, ale minul; sedeli uprostred ulice. „Ach,“ vydýchla, „sme uprostred cesty!“
Ľudia prechádzali okolo, niektorí sa vracali z kostola. „Pozri,“ povedala malá dievčina, „Tam je Santa Claus!“ „Neverím,“ povedal jej otec.
Rýchlo schmatla šteniatko, „Dixon, dávaj pozor na sane, hneď som späť!“ Pani Clausová sa schovala vo vchode budovy, sledovaná malou dievčinou a jej otcom. Prišla k nim blízko, keď šteniatko znovu vyskočilo z jej náruče. „Pozri, šteniatko!“ zakričala dievčina a bežala za Santou a jej psíkom.
Skupina ľudí začala prenasledovať pani Clausovú. Bolo ťažké bežať v Santovom starom obleku, ale pani Clausová fučala a bežala ďalej. Šteniatko ušlo do otvorených dverí miestnosti plnej ľudí, ktorí spievali koledy. Pani Clausová sa predsa len dostala až k miestu, kde si šteniatko našlo útočisko pod gaučom. „Prepáčte,“ ospravedlňovala sa cestou, „Santa prišiel!“ ozvalo sa od niekoho. Pani Clausová zobrala šteniatko, otvorila najbližšie okno a vyskočila von.
Ľahla si do saní s Dixonom a zamierila k Woodyho domu. Už bol čas, aby sa vrátili domov. Po dlhom lete konečne dorazili ku Woodyho domu a hladko pristáli na streche. Pani Clausová šteniatko zobrala a rýchlosťou blesku vchádzala cez komín. Skončila v krbe a odpojila si prach. „Ach,“ napokon dodala, keď šteniatko uložila pod vianočný stromček. V tom znenáhlivo vošla osoba: „Kto to tam je?“ Skočila späť na šindľovú strechu nasadla na Sane a požiadala Dixona, aby ich naspäť odviedol domov.
Až do Severného pólu šli tichou nocou, keď všetci ostatní spali. Keď pristáli, videla Santové sane zaparkované v maštali. „Ach,“ vzdychla, „Santa už je doma! Čo povie?“ Náhle sa otvorili dvere a v nich stál Santa. „Pani Clausová, kde ste bola?“ zvolal. „Noooo“ začala vysvetľovať.
Keď vošli dovnútra, toľko prekvapenia! Ozdoby s korunovými a brusnicami boli roztrúsené po salóne, svetlá na veľkom vianočnom stromčeku blikali. „Ďakujeme,“ povedali škriatkovia a vytiahli si šálku horúcej čokolády spolu s tanierikom perníkov. Pani Clausová sa usmiala a uvítala všetkých: „Veselé Vianoce!“
Zdroj rozprávky: https://www.youtube.com/watch?v=Eg3fCq1pdhI
