Bol raz oslík, ktorý sa narodil s veľkými túžbami a snami. Chcel byť slobodný a chcel byť uznávaný vo svojom okolí medzi zvieratkami. No bohužiaľ, osud mu nedoprial veľké a závažné veci, ktoré by mu umožnili naplniť jeho sny.
Namiesto toho musel žiť svoj život ako ťažký nosič bremien. Každý deň musel prenášať ťažké bremená na svojom chrbte a pracovať do úmoru, aby mohol prežiť. Okolití ľudia naňho pozerali ako na obyčajnú vec, ktorú využívali na prenášanie vecí a jeho priania a túžby sa nikdy nesplnili.
Osliček bol smutný, že nemôže robiť to, čo by chcel a nedosiahne svoje sny. Cítil sa osamelý a nešťastný v stáde, kde nikto nepočúva jeho názory a priania. V jeho očiach bol celý svet šedivý a tmavý a jeho srst už nebola tak lesklá a lesklá ako kedysi.
Jedného dňa osliček stretol malého chlapca, ktorý sa k nemu priblížil a začal ho hladkať. Osliček sa cítil trochu lepšie, keďže niekto konečne prejavil záujem aj o neho.
Chlapec si toho všimol a začal sa snažiť zlepšiť ich vzťah s osličkom. Každý deň ho navštevoval a hovoril mu príbehy, zaspieval mu pesničky a časom sa osliček cítil lepšie. Cítil sa, že niekto na svete ho má rád a prejavuje o neho záujem.
A tak sa postupne osliček uzdravil a stal sa znova šťastným. Ako si uvedomil, že jeho sny sa už nikdy nesplnia, naučil sa s tým žiť a sústredil sa na malé radosti života a tešil sa z každého drobného okamihu. A keď sa naňho pozriete dnes, uvidíte šťastného a spokojného oslička, ktorý si užíva radosti života.
