Bola raz jedna malá včielka menom Mia. So svojimi včelími kamarátkami žije v úli, kde sa venuje výrobe medu a údržbe úľa. Mia je zvedavá, vždy sa chce dozvedieť viac a objaviť nové miesta. Jedného dňa sa Mia rozhodla opustiť svoj úľ a preskúmať les.
Bolo to prvýkrát, čo vyšla z úľa, a cítila sa trochu stratená. Poskakuje z kvetu na kvet a po dokončení prieskumu zanecháva medovú stopu. Ale čím viac Mia blúdila v tomto lese, tým viac sa strácala. Nevie, ako sa vrátiť k svojim priateľom a úľom. Začala plakať a cítila sa sama.
Počula však niečo, čo upútalo jej pozornosť – zvuk vody. Rozhodla sa ísť za zvukom, s prekvapením zistila, že sa pred ňou objavilo jazierko. V tej chvíli si uvedomila, že musí byť opatrná, pretože voda ju môže odniesť ďaleko od úľa a jej priateľov. Bála sa a nevedela, čo má robiť. Premýšľala, ako by sa mohla vrátiť späť do úľa. Bola unavená a zmätená.
Vtom sa však z lesa ozval kŕik. Bola to malá sova, ktorá videla Miu ako sa strácala v lese. So strachom v očiach sa Mia pritúlila k sove a tá ju uistila, že ju ochráni a pomôže jej nájsť cestu späť k úľu.
Sova Mii ukázala správnu cestu a sprevádzala ju cez les. Mia bola šťastná, že má priateľa, ktorý jej pomáha a cítila sa v bezpečí. Po chvíli sa dostali späť k úľu, kde na Miu už čakali jej kamaráti včielky.
Mia sa rozplakala od radosti, keď ich videla a všetci ju objali. So svojimi kamarátmi sa rozprávala o svojej ceste a o sove, ktorá jej pomohla. Teraz už Mia vedela, že nie je sama a vždy sa môže spoľahnúť na svojich priateľov.
